Zo studnice rodnej reci

Anthology of Slovak dialectology. In Slovak language only.

Preview from the book - Bosorky, čerti a smrtky okolo nás

Zemepisnou členitosťou názvov na území Slovenska sa v "démonickosti" azda nič nevyrovná nočným motýľom. Jednotlivé názvy sú niekedy v terénnych dokladoch významovo spresnené ako lišaj smrtihlav (lat. Acherontia atropos), ale vo väčšine prípadov zahŕňajú celú skupinu tých ľahkých šuchotavých stvorení, ktoré sa v noci zobúdzajú, aby hľadali svetlo, a strmhlav vrážajú do lámp a obločných skiel. Ich pomenovania v slovenských nárečiach motivované menami nadprirodzených síl súvisia so starou predstavou, že nočné motýle v sebe zosobňujú duše mŕtvych alebo skrývajú vo svojej podobe čarodejnice či démonov (porov. V. Vážný: O jménech motýlů v slovenských nářečích. Bratislava 1955).

Na Záhorí a miestami aj v ostatných západoslovenských nárečiach sa pre nočného motýl'a používa názov bosorka alebo len veľmi zriedkavo bosorák, ktorý tiež označuje tmavého motýľa strednej veľkosti. Ich družka striga poletuje najmä v oblasti Gemera a centrálnej časti stredného Slovenska, ale možno sa s ňou stretnúť' aj na severe Kysúc a miestami aj v dolnotrenčianskej oblasti. Medzi nimi na pomerne veľkom a súvislom území západného Slovenska (okrem Záhoria), ktoré presahuje až do najzápadnejšieho okraja stredného Slovenska, sa v tomto význame používa názov psota. Psota v ľudových poverách v sebe personifikuje biedu, nešťastie či chorobu. A tá, ktorá so sebou nosí aj kosu, svoje meno smrť či smrtka požičala tomuto bezbrannému stvoreniu vo veľkej časti východného Slovenska (šmerc, šmertka) a miestami aj v iných lokalitách. So smrťou alebo predstavou smrti či duše zomretého súvisia aj názvy smrtohuaf, smrtihlav smrtóhlávka či šmertni ptak. Z viacerých oblastí máme doložený aj názov mora, resp. múra (aj noční mura, hluchá mora, slepá mora a pod.), ktorý pôvodne označoval mytologickú bytost', čo dusí alebo morí ľudí v spánku. Len jednotlivo máme v názve nočného motýľa z oblasti Kysúc zachované pomenovanie sotona, ktoré takisto patrilo pôvodne zlej, diabolskej bytosti.

Ojedinele si aj iné druhy hmyzu vyslúžili niektoré z týchto mien. Moľa obilná (lat. Nemapogon granellus) a moľa šatová (lat. Tineola biseliella) je z oblasti trnavského nárečia doložená ako bosorka a v topoľčianskych nárečiach sa jej niekedy hovorí aj psota. Menom striga sa na Orave označuje aj vážka (lat. Libellula).
Gabriela Barančoková