Od kolotočov k aristokratickým palácom alebo Čo vidno vo Viedni z Obrieho kolesa a v galériách Belveder a Albertina

Čo si vybrať z množstva historických pamätihodností, palácov, galérií a turistických atrakcií, ktoré ponúka Viedeň? Náš tip môže uspokojiť milovníkov výhľadov a panorám, ale aj dokonalých detailov, ktoré poskytuje dokonalé umenie.

Na vertikálnom kolotoči

Jednodňový výlet z Bratislavy do Viedne sme začali na mieste tradičnej ľudovej zábavy, v Prátri. Z množstva atrakcií, ktoré Práter núka malým aj veľkým návštevníkom, sme si vybrali tú najstaršiu a najznámejšiu - Obrie koleso.

Už vyše sto rokov patrí k Viedni rovnako neodmysliteľne ako jej starobylé chrámy, paláce, galérie a záhrady. Prináša hneď niekoľko dojmov. Z pomalého stúpania do výšky takmer 65 metrov, z výhľadu, ale aj z pôvabnej prechádzky dejinami Viedne. Lekciu z histórie dostane každý návštevník pri vstupe do kruhovej miestnosti, ktorá je akousi stanicou pred nástupom do kabíny. Na oválnej stene sú namaľované najdôležitejšie historické výjavy a postavy od čias Rimanov až po vznik povojnovej Rakúskej republiky v roku 1955. Históriu mesta znázorňujú aj pohybujúce sa drevené figúrky s dobovými kulisami nápadito umiestnenými v tých istých kabínach, do akých po prehliadke miniatúrneho múzea nastupujú návštevníci.

V kabínke sa cítime tak trochu ako v lanovke. Panoramatické snímky mesta nad oknami kabíny porovnávame s realitou. Pohyb na tomto vertikálnom kolotoči trvá asi štvrť hodinu, za ten čas stihneme lokalizovať Kostol sv. Františka z Assisi a komplex budov OSN na severnej strane a svätoštefánsky dóm a ďalšie historické dominanty na juhu. Nakúkame aj k susedom - do nižšie položených kabín, a zaujme nás sviatočne prestretý stôl v tej oproti. Ako stojí v informačnom letáčiku venovanom kolesu, je to kabína pre gurmánov. Noblesa ponúkaných služieb navráva, že koleso nie je len obyčajná púťová atrakcia. Hádame, koľko jázd treba absolvovať, aby náročný gurmán stihol v pokoji skonzumovať tradičný viedenský rezeň aj so všetkými prílohami. Isto však vieme jedno, za jednu jazdu zaplatí dospelý "cestujúci" osem eur.

Ďalšie informácie o kolese: >>

V sídle Eugena Savojského

Spúšťame sa dole, aby sme pokračovali v exkurzii venovanej ďalším zrakovým zážitkom, tentokrát si doprajeme pohľady zblízka - na galérie aj na to, čo skrývajú medzi stenami svojich palácov.

Belvederský areál sa rozprestiera na mierne sa zvažujúcom kopci a tvoria ho dva paláce prepojené francúzskou záhradou, a bývalá zimná záhrada - oranžéria. Pred vstupom do Horného Belvederu je jazierko, medzi palácmi sa zasa vynímajú fontány a tajuplné sfingy.

Sídlo, ktoré dal postaviť vojvoda Eugen Savojský v 18. storočí, patrí k popredným viedenským architektonickým skvostom, ale rozhodne nevzbudzuje dojem aristokratickej nadutosti a neprístupnosti. Možno je to preto, že okolo jazierka behajú rekreační bežci v pestrých joggingových úboroch, tmolia sa tu mamičky s kočíkmi. Vstup do areálu je bezplatný, lístok do galérií v oboch palácoch a v oranžérii stojí 12,50 eura.

Horný Belveder je domovom Rakúskej galérie s maľbami 19. a 20. storočia. Historička umenia Mária Pötzl-Malíková nás počas nášho viedenského stretnutia upozornila, že práve to sú najnavštevovanejšie miesta galérie, pretože do Viedne sa chodí najmä za secesiou a za dielami Gustava Klimta.

Dolný Belveder patrí expozícii baroka, pre rekonštrukciu uzavretej do marca 2008. Dovtedy si návštevníci môžu pozrieť aspoň skoršie práce barokového sochára Franza Xavera Messerschmidta - bronzové sochy Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského. Cisárske sochy Messerschmidt vytvoril vo Viedni , ešte predtým ako ho pre čudáctvo a nezdôvodniteľné prejavy agresívneho správania prepustili z Viedenskej akadémie vied a prišiel o vážnosť a tiež o prácu. Diela, ktoré ho najviac preslávili, charakterové hlavy - busty s ťažko vysvetliteľnými výrazmi - začal tvoriť v metropole monarchie, ale väčšinu vymodeloval v Bratislave, kam prišiel bývať po viedenských problémoch.

Messerschmidtove charakterové hlavy možno vidieť od 29. januára do 25. mája 2008 v rámci zaujímavej výstavy Tony Cragg versus F. X. Messerschmidt. Výstava má poskytnúť konfrontáciu dvoch sochárskych osobností z rôznych dôb. Angličan Tony Cragg patrí k najznámejších sochárom súčasnosti a usporiadatelia vybrali z jeho tvorby skulptúry ponášajúce sa na profily tvárí. Zámer výstavy potvrdzuje názor kunsthistoričky Márie Pötzl-Malíkovej, podľa ktorej Messerschmidt súborom znepokojujúcich, groteskne fraškovitých búst spojil svoje dielo, koreniace ešte v baroku, s úlohami a témami umenia nasledujúcich generácií.

Ďalšie informácie o histórii Belvederu a o výstavách: >>

Od Moneta po Picassa

Galéria v Albertine nám takisto ako barokový sochár pripomína historické spojivá medzi Bratislavou a Viedňou. Veď obrovská zbierka grafických listov, ktorá stála pri začiatku galerijnej slávy Albertiny, sa sčasti pôvodne nachádzala na Bratislavskom hrade. Zhromažďoval ju tam uhorský miestodržiteľ Albert Sasko-Tešínsky. Jeho kolekciu dal koncom 18. storočia presťahovať z Bratislavy do Viedne cisár Jozef II.

V zbierkach Albertiny je milión grafických listov, vyše 65-tisíc akvarelov a kresieb a vyše 70-tisíc fotografií. K tamojším klenotom patrí Dürer, ale aj Michelangelo a Rubens. Od jesene 2007 však už Albertina nie je tým, čo bývala. Už nie je klenotnicou prevažne starého umenia, ale pýši sa dokonca aj tým najlepším z moderného výtvarného umenia. To vďaka dlhodobému prenájmu takmer 300 diel zo súkromnej zbierky manželov Batlinerovcov, ktorí za päť desaťročí zberateľskej práce zhromaždili jednu z najoceňovanejších kolekcií svetového výtvarného umenia. Dlhodobým zapožičaním ich zbierky sa Albertina zaradila medzi také galérie moderného umenia ako je napríklad newyorské Guggenheimovo múzeum. Hodnotu pôžičky rukolapne vyjadril riaditeľ Albertiny Klaus Albrecht Schroeder, keď médiám povedal: "Sme takí šťastní, ako keby sme vyhrali jackpot v lotérii."

Prehliadka výstavných sál sa ponáša na prechádzku dejnami výtvarného umenia. Podľa tlačovej správy Albertiny patria k najoceňovanejším dielam Monetove Vodné ľalie (1917), Renoirov Portrét mladého dievčaťa (1879), práce Wassilija Kandinského a Marca Chagalla zo začiatku minulého storočia a ukážky neskorých prác Picassa.

Vstupné v Albertine je 9,50 eur.

To je hodnotenie odborníkov. Nás po toľkých porciách vizuálnych lahôdok zaujalo okrem iného zistenie, že vo Viedni majú dva druhy výsostne rakúskych odrôd tigrov. Nie, neodskočili sme si do viedenskej ZOO, reč je o tigrolevovi a tigromačke, dvoch obrazoch rakúskeho expresionistu Oskara Kokoschku. Pôsobivé obludy veru nie sú za mrežami, hovejú si v Belvederi a v Albertine.

Informácie o Albertine: >>

Pripojte komentár