Učebnice slovenčiny pre Slovákov i cudzincov
 Panorama.sk in EnglishEnglishTelefón:
0905 454 205
E-mailE-mail    Dnes je 19.11.2017Vyhľadávanie / Search

Prípad kapitána Dreyfusa rozdelil Francúzsko

Degradation of Alfred Dreyfus

Sliediaci agent a horlivá upratovačka boli na začiatku príbehu, ktorý vyústil do jednej z najväčších politických afér v dejinách Európy. Žena, ktorú v septembri 1894 poverila francúzska spravodajská služba pátraním po zdroji tajných vojenských informácií, dodávaných nemeckému veľvyslanectvu v Paríži, úlohu vyplnila vďaka nálezu v odpadkovom koši pod stolom nemeckého vojenského atašé. Našla pokrkvaný rukopis, ktorý svedčil, že zradcom je niekto priamo z generálneho štábu francúzskej armády. Rukopis sa ponášal na písmo najmladšieho člena generálneho štábu, delostreleckého dôstojníka Alfreda Dreyfusa. Obvinenie padlo na jeho hlavu, odsúdili ho na doživotie na Diabolské ostrovy.

Zradcom bol v skutočnosti iný člen generálneho štábu, major Charles Walsin Esterházy. Dôkazy o Esterházyho vine neskôr priniesol v exkluzívnej reportáži britský nedeľník The Observer. Bolo to v čase, keď mal Dreyfus za sebou už niekoľko rokov trestaneckého pekla.

Okrem rukopisu proti Dreyfusovi nepriamo svedčila aj iná okolnosť. Pochádzal z Alsaska, ktoré v roku 1871 zabrali Nemci. Ďalšia príčina, ktorá spôsobila, že proti mladému, 35-ročnému kapitánovi sa postavil takmer celý štáb, bol jeho židovský pôvod. Proces s Alfredom Dreyfusom uvoľnil všetky bariéry, ktoré bránili antisemitizmu, dovtedy iba skrytému. Časopis Libre Parole napísal, že všetci Židia sú potenciálnymi zradcami. Článok tak pobúril židovského kapitána dragúnov Crémieu-Foa, že jeho autorov vyzval na súboj. Duel sa konal 23. júna 1895 a kapitána v ňom smrteľne zranili. Zomrel o niekoľko dní.

Aféra rozdelila Francúzsko na tábor dreyfusovcov a antidreyfusovcov. Odporcovia Dreyfusa si želali návrat monarchie a posilnenie rímsko-katolíckej cirkvi, dreyfusovci boli republikáni ľavicovejšieho razenia so silným antiklerikálnym cítením.

Vynesením rozsudku sa celý prípad ani zďaleka neskončil. Na stranu kapitána sa postavil spisovateľ Emile Zola. Pod titulkom Žalujem! napísal prezidentovi republiky: "Ak pochováte pravdu pod zem, nahromadí sa v nej, naberie silu rovnajúcu sa explózii a v deň, keď vybuchne, vyletí s ňou na povrch zemský všetko ostatné." Zola vyburcoval spoločnosť. "Už nešlo len o to, či je židovský dôstojník vinný, alebo nie. Išlo o to, či môže armáda a vláda, údajne v štátnom záujme, zbaviť občanov ich práv," píše v Dejinách Francúzska historik André Maurois. V roku 1899 nastúpil nový prezident Loubet a proces s Dreyfusom sa zopakoval. Vojenský súd ho opäť uznal za vinného, ale trest skrátil na desať rokov. Na úplné očistenie musel Dreyfus čakať až do roku 1906. Vrátili mu hodnosť, dokonca ho aj povýšili a udelili prestížny titul Rytier Čestnej légie.

"Jedna z najväčších afér histórie," ako ju nazvala americká historička Barbara W. Tuchmannová, mala bezprostredný, ale aj ďalekosiahlejší dopad na francúzsku politiku. Z morálnej výhry Dreyfusa profitovali socialisti, ktorí vyhrali vo voľbách. V parlamente sa podarilo presadiť zákon o oddelení štátu od cirkvi, ktorý platí dodnes.

(ib)

.Pripojte komentár

23. 10. 2008