Ivan Bajo: Smiech na lane
 Panorama.sk in EnglishEnglishTelefón:
0905 454 205
E-mailE-mail    Dnes je 18.11.2017Vyhľadávanie / Search

Chris Meili je jediný Švajčiar s politickým azylom v USA

Christoph Meili

Christoph Meili rád chodil do kina. Pravda, nie vždy mu to vyšlo, pretože pracoval ako nočný strážnik. Oskarový Schindlerov zoznam si však nenechal ujsť a príbeh o dramatickej záchrane Židov pred nacistickými koncentračnými tábormi ho hlboko dojal. Iba niekoľko dní po zhliadnutí filmu sa mu stalo niečo nezvyčajné, a dodnes obe udalosti - film i svoj vlastný príbeh spája.

Ôsmeho januára 1997 sa dvadsaťsedemročný strážnik švajčiarskej Union Bank UBS vybral na obvyklú obchôdzku. V miestnosti určenej na likvidáciu nepotrebných papierov si všimol dve debny, z ktorých vytŕčali zožltnuté listy a obálky starých kníh. Zaujali ho a preto sa v odpade začal prehrabovať. Našiel účtovnícke knihy z rokov 1930 - 1945 so záznamami nemeckých firiem, ktoré pred nástupom nacizmu patrili židovským podnikateľom. Knihy vzal, starostlivo zamkol vo svojej skrinke a po skončení služby ich zobral domov. Keď si pozorne preštudoval všetky doklady, prišiel k záveru, že nesmú byť zlikvidované. Boli dôkazom, že niektoré švajčiarske banky počas druhej svetovej vojny ochotne prepierali peniaze nacistov, ktoré nadobudli z nehnuteľností Židov.

"Bol som šokovaný. Podľa švajčiarskych zákonov sa nesmú ničiť písomnosti, ktoré nejakým spôsobom vypovedajú o finančných a právnych operáciách z čias druhej svetovej vojny. Bol som presvedčený, že likvidácia starých účtovníckych kníh by bola protiprávna," povedal Meili neskôr v rozhovore pre americkú CNN.

Nasledujúceho dňa zavolal do redakcie komunálnych novín, ale tam o vec nemali záujem. Telefonoval aj na veľvyslanectvo Izraela do Bernu, a tam mu poradili, aby im poslal doklady elektronickou poštou. To sa mu nevidelo byť bezpečné. Nakoniec ich odovzdal organizácii židovskej komunity v Zürichu a tiež polícii.

"Potom vypukol škandál," spomína Meili v rozhovore pre kanadský denník Canadian Jewish News.

Keď sa o jeho čine dozvedelo vedenie banky, okamžite ho prepustilo. O prípade začali písať noviny a Meili sa ocitol v paľbe nenávistných telefonátov, mailov a listov. Dopočul sa, že ho kde-kto podozrieva zo spolupráce s izraelskou tajnou políciou Mossad. Prieskum verejnej mienky, ktorý dali urobiť švajčiarske médiá, ukázal, že vyše polovica Meiliho spoluobčanov si myslí, že poškodil Švajčiarsko. Stal sa z neho vyvrheľ. To však nebolo všetko. Jedného dňa dostal mail, v ktorom mu hrozili, že unesú dve jeho malé deti. Peniaze na výkupné si má vraj má vypýtať od Židov, pre ktorých pracuje. Meili dlho neuvažoval, zbalil rodine kufre a s manželkou i s obomi deťmi utiekol do Spojených štátov. Známy americký právnik Ed Fagan, ktorý zastupuje potomkov obetí holocaustu v žalobách proti švajčiarskym bankám, Meiliho presvedčil, aby vypovedal pred americkým senátnym bankovým výborom. V zázname vypočúvania Meiliho pred výborom, ktorý už v minulosti vyšetroval spojenia medzi nacistami a švajčiarskymi bankami, sa okrem iného objavila téma jeho pôvodu a vierovyznania. Švajčiar vyhlásil, že je protestant, a Židom nepomáha zo snahy obohatiť sa, ale z presvedčenia, že staré krivdy musia byť odčinené.

Christoph Meili a jeho rodina boli prvými utečencami z blahobytného Švajčiarska, ktorí požiadali v USA o politický exil. Nedostali len štatút politických utečencov. V auguste 1997 im prezident Clinton udelil americké občianstvo. Meili tým svoju misiu nepovažoval za skončenú. Pustil sa do hľadania majiteľov nehnuteľností zo starých účtovníckych kníh, ktoré by sa dnes celkom spokojne mohli volať Meiliho zoznam.

(ib)

.Pripojte komentár

28. 10. 2008