Cyklomapy Rakúska
 Panorama.sk in EnglishEnglishTelefón:
0905 454 205
E-mailE-mail    Dnes je 18.11.2017Vyhľadávanie / Search

Profesor Burt dožičil inteligenciu iba elite

Sir Cyril Burt

Čo má spoločné slávny anglický dramatik William Shakespeare s britským profesorom psychológie, sirom Cyrilom Burtom, ktorý žil o štyri storočia neskôr? Narodili sa v jednom meste, v Stratforde nad Avonom. To je prvá okolnosť, ktorá ich dáva dohromady. Druhá spočíva v tom, že obaja sú slávni. Kým však Shakespearova sláva je nehynúca, reputácia vedca Cyrila Burta utrpela takú ranu, že jeho meno je v akademických kruhoch príkladom zneuctenia vedeckej etiky. Dvadsiateho štvrtého októbra 1976 o tom na titulnej strane informoval britský denník The Times: "Proti sirovi Cyrilovi Burtovi bolo vznesené najsenzačnejšie obvinenie z vedeckého podvodu tohto storočia. Poprední vedci ho obvinili, že publikoval sfalšované údaje a vymýšľal si kľúčové fakty na dokazovanie svojej rozporuplnej teórie o dedičnosti inteligencie."

Výskumnú kariéru Burt odštartoval v roku 1909 štúdiou porovnávajúcou inteligenciu dvoch skupín chlapcov. Jedna skupina navštevovala bežnú školu, druhá elitnú akadémiu. Absolventi akadémie dosahovali lepšie výsledky a Burt dokazoval, že mali viac zdedenej inteligencie. Tvrdil, že otcovia študentov z akadémie boli úspešnejší než rodičia iných chlapcov. Urobil záver, že elitní školáci prirodzene čerpali z genetických daností, zdedených po otcoch. Teóriu o dedičnosti inteligencie podporil Burt dlhodobým výskumom dvojčiat, v 60. rokoch skúmal až 53 súrodeneckých párov. Podrobnými štúdiami a výpočtami sa mu podarilo dokázať všeobecne rozšírený názor, že inteligencia je z prevažnej časti dedičná. Podľa neho len nepatrnú časť inteligencie možno vysvetliť a prípadne zmeniť výchovou a životnými podmienkami.

Burtove závery mali desiatky rokov rozhodujúci dopad na výchovné metódy vo Veľkej Británii, ale aj v USA, a dokonca ovplyvňovali aj prijímanie uchádzačov o univerzitné štúdium. Burtove názory podporovali aj mnohí odborníci z praxe. Na stránkach Burtovho časopisu Journal of Statistical Psychology sa veľmi často objavovali mená Margaret Howardovej a Jane Conwayovej, autoriek, ktoré sa vydávali za jeho spolupracovníčky. V článkoch a recenziách nekriticky vychvaľovali profesorove názory a odborné publikácie. Súčasne veľmi agresívne reagovali na každé tvrdenie, ktoré nebolo v súlade s Burtovým výskumom.

Počas vedeckej kariéry získal Burt za teóriu, že individuálne rozdiely v inteligencii sú silne určené genetickými faktormi, mnoho významných ocenení. S gloriolou osobnosti požívajúcej úctu a rešpekt zomrel v Londýne v októbri 1971.

Šesť rokov po Burtovej smrti začal jeho veľký obdivovateľ, profesor Leslie Hearnshaw z univerzity v Liverpoole, s nádejou na objavenie dovtedy nepublikovaných poznatkov, zhromažďovať materiál k Burtovmu životopisu. Tak sa dostal aj k jeho osobnej pozostalosti a v nej našiel veľa dôkazov, že slávny profesor sa nehanbil na dokazovanie svojej teórie použiť zjavne zmanipulované dáta. Životopisec objavil tiež Burtov osobný denník, kde ho čakal ďalší šok. Zistil, že údajné spolupracovníčky Howardovú a Conwayovú, ktoré tak horlivo písali oslavné príspevky, si Burt vymyslel. To isté sa potvrdilo aj o jeho asistentoch. Do svojho časopisu sám písal kritické listy čitateľov, a ich názory tvrdo vyvracal.

Aj napriek škandalóznosti objavov sa v radoch vedcov našli Burtovi obhajcovia a hlavne starší členovia Britskej spoločnosti psychológov sa dožadovali, aby sa jeho prípad ešte raz prešetril. Poukazovali na to, že aj keď sa Burt dopustil veľkých prehreškov, predsa len mu nemožno uprieť niektoré zásluhy, napríklad zavedenie štatistických výpočtov do psychologických štúdií. Ich oponenti sa im smejú, Burt vraj len do správnych vzorcov dosadzoval vymyslené čísla. Ešte tvrdšie však vyznievajú tie kritiky na adresu kedysi uznávaného vedca, ktoré ho obviňujú z rasistických predsudkov. Tie mu údajne nedovolili pripustiť, že aj ľudia zo zaostalých oblastí by mohli mať predpoklady na získanie vyššieho vzdelania.

(ib)

.Pripojte komentár

31. 10. 2008