Panorama.sk
Zaujímavosti
Obsah
Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Akademika Sacharova nezlomilo ani vyhnanstvo

Akademik Andrej Sacharov

Postgraduálny študent Fyzikálneho ústavu sovietskej akadémie vied Andrej Sacharov si ráno 7. augusta 1945 šiel kúpiť pečivo. Cestou sa zastavil v stánku po noviny. Zrak mu okamžite padol na najväčší titulok nad správou o zvrhnutí americkej atómovej bomby na Hirošimu. Sovietsky zväz atómovú bombu nemal a fyzik Sacharov sa mal stať jedným z budúcich sovietskych otcov tejto strašnej zbrane. Ako neskôr napísal v autobiografii, po prečítaní správy o Hirošime bol taký šokovaný, že sa mu takmer podlomili nohy. Pochopil, že jeho osud a osud mnohých ľudí, celého ľudstva, sa cez noc od základov zmenil. Meniaci sa vzťah Sacharova k smrtiacemu monštru ho odpútal od čisto vedeckých problémov, nasmeroval k úvahám o zodpovednosti jednotlivca a spoločnosti a dostal ho do konfliktu so sovietskym režimom. Aféry okolo akademika Sacharova pripravili niekoľkokrát Moskvu o tvár.

Andreja Sacharova vyzvali, aby sa zúčastnil na vývoji sovietskej atómovej zbrane. Ponuku neprijal a odmietol ju aj druhýkrát v roku 1947. Tretiu výzvu v roku 1948 už nemohol ignorovať, pretože vojenský atómový projekt vstúpil priamo na jeho pracovisko – na pôdu fyzikálneho ústavu. Sacharov v knihe spomienok uviedol, že chápal nehumánnu podstatu zbraní, na vývoji ktorých sa podieľal, ale súčasne sa obával zraniteľnosti vlasti. Považoval sa za vojaka v novej vedeckej vojne. Neskôr sa postavil za zastavenie vojenskej jadrovej mašinérie a v roku 1963 sa zaslúžil o podpísanie Zmluvy o obmedzení jadrových testov. V máji 1968 dokončil stať Úvahy o pokroku, mierovej koexistencii a intelektuálnej slobode. Rukopis koloval v Moskve v niekoľkých kópiách ako samizdat. Dostal sa aj za hranice a v júni 1968 ho dánsky novinár Hete Poroole publikoval v New York Times . Sacharovov článok predkladal pozitívny globálny program budúcnosti ľudstva a vyzýval na tesnú spoluprácu Sovietskeho zväzu a Spojených štátov pri zastavení výroby a šírenia zbraní hromadného ničenia. Autor vedel, že niektoré vízie sú utopické, ale bol presvedčený, že o nich musel napísať. Špičkového fyzika okamžite odvolali z vojenského výskumu, ale mohol sa ďalej venovať teoretickej práci vo Fyzikálnom ústave sovietskej akadémie vied. Ani vtedy sa z neho nestal vedec uzavretý medzi štyrmi stenami pracovne, naopak, začal sa angažovať v hnutí za ľudské práva. V roku 1970 spolu s disidentmi Valerijom Chalidzem a Andrejom Tverdochlebovem založil Moskovský Výbor pre ľudské práva.

Súčasne s rastom Sacharovovej verejnej prestíže a medzinárodným uznaním narastal proti nemu a jeho manželke Jelene Bonnerovej tlak sovietskeho režimu. Niektorí členovia Sovietskej akadémie vied napísali otvorený list, ktorý mal byť Sacharovovým verejným odsúdením.

V roku 1975 Andrej Sacharov sa stal laureátom Nobelovej ceny mieru. Výbor v Oslo v oficiálnom zdôvodnení uviedol, že Sacharov sa neohrozene zasadzoval za základné princípy mieru, nekompromisne bojoval proti zneužitiu sily vo všetkých formách ohrozujúcich ľudskú existenciu a za ideu právneho štátu. Sovietske vedenie mu neumožnilo odcestovať do Nórska na prevzatie ceny s odôvodnením, že je nositeľom štátneho vojenského tajomstva. Na slávnostnom akte v Oslo sa zúčastnila jeho manželka.

Keď Sacharov v roku 1980 verejne protestoval proti intervencii sovietskych vojsk v Afganistane, poslali ho do vyhnanstva do mesta Gorkij. Vrchný prokurátor mesta mu vysvetlil podmienky exilu: stály dohľad, zákaz opustiť mesto, zákaz stretávania sa s cudzincami a ,,kriminálnymi živlami", zákaz korešpondencie a všetkých telefonátov s cudzincami, ale aj s rodinou. Ak pravidlá poruší, bude zatknutý.

Andreja Sacharova zadržiavali takmer sedem rokov. Vtedy sa pustil do písania spomienok. Aj napriek tomu, že tajná služba KGB mu trikrát zabavila rukopis s vyše tisíc stranami, Sacharov začal písať znovu. Z vyhnanstva sa dostal až v období, ktoré prišlo s uvoľnením Gorbačovovej perestrojky. Nastal preňho čas horúčkovitej aktivity, dni a noci strávené v nepretržitom pracovnom nasadení. V decembri 1989 po vysiľujúcom dni debát na zasadaní demokratickej opozície zomrel na náhly srdcový záchvat. Bolo to len niekoľko týždňov predtým, ako masové demonštrácie v Moskve donútili Komunistickú stranu vyhovieť demokratickým požiadavkám a odovzdať politickú moc.

(ib)

.Pripojte komentár

Viac informácií:

Seriál Aféry z titulných stránok

Mailujte adresu stránky

Panoráma.sk - Kontakty / O nás
© Copyright 1998 - 2018, Panoráma.sk
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo dalšie šírenie textov a fotografií zo stránok Panorámy.sk bez predchádzajúceho písomného súhlasu Panorámy.sk je porušením autorského zákona.
Partneri Panorámy.sk používajú cookies. Používaním stránok dávate súhlas s ich zapisovaním do Vášho internetového zariadenia zariadenia - prehliadača.