Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Zrkadlo, ktoré ukázalo veci v pravom svetle

Franz Josef Strauss v afére týždenníka Der Spiegel

Keď začínajúci novinár, 23-ročný Rudolf Augstein prevzal v povojnovom Nemecku od britskej okupačnej správy spravodajský časopis s nenápaditým názvom Diese Woche - Tento týždeň, najprv ho premenoval. Magazín začal pod jeho vedením vychádzať v januári 1947 ako týždenník Der Spiegel, čiže Zrkadlo. Názov mal tak ako zrkadlo odrážať ambíciu mladého redakčného tímu, pravdivo ukazovať dianie v spoločnosti. Neostalo len pri banálnej symbolike.

Po pätnástich rokoch vytrvalého žurnalistického pokrývania všetkých dôležitých udalostí narazil Augstein a jeho redaktori na zvoľu, ktorá bola v rozpore s demokratickými princípmi. Konflikt medzi medzi týždenníkom a vtedajším ministrom obrany Franzom Josefom Straussom vyústil do aféry, ktorá bola prvou vážnou skúškou demokracie v povojnovej Nemeckej spolkovej republike.

Už v roku 1961 Der Spiegel obvinil ministerstvo z prijatia úplatku od stavebnej firmy FIBAG. Vyšetrovanie parlamentnej komisie nenašlo vtedy proti Straussovi nijaké usvedčujúce dôkazy. Aktéri sporu, časopis a minister nezakopali vojnovú sekeru, ale naopak. Kým Strauss hľadal všetky možné právne cesty, aby mohol časopis žalovať na súde, Der Spiegel vyšiel 8. októbra 1962 s článkom, ktorý spustil lavínu búrlivých udalostí. Text podrobne opisoval účinkovanie nemeckej armády na manévroch NATO. Cvičenie s názvom Fallex 62 ukázalo, že bundeswehr, ktorý mal vtedy čeliť hrozbe z Východu, má veľké slabiny. Velenie NATO ho ohodnotilo najnižšou možnou známkou - ,,pripravený na obranu len v obmedzenom rozsahu".

Bavorský odborník na štátne právo Friedrich August von der Heyde, tiež generál bundeswehru v zálohe a člen Straussovej strany bavorských kresťanských socialistov podal na magazín trestné oznámenie pre vlastizradu.

Hamburskú redakciu a byty niekoľkých novinárov obkľúčila polícia. Muži zákona skonfiškovali niekoľko tisíc materiálov a uzavreli redakčné priestory na niekoľko týždňov. Augsteina a dvoch šéfredaktorov Clausa Jacobiho a Johanesa Engela uväznili. Autora článku Conrada Ahlersa zatkli v španielskom hoteli, kde práve dovolenkoval. Novinári strávili za mrežami 103 dní.

Nepravodlivý akt vyvolal vlnu protestov a masových demonštrácií v celom Nemecku. Strauss v parlamente spočiatku odmietol prevziať za udalosti zodpovednosť, ale nakoniec sa musel priznať, že telefonoval nemeckému vojenskému atašé do Madridu a osobne mu príkaz na zatknutie Ahlersa. To bol jasne protiprávny krok. Na protest odstúpilo z vlády päť ministrov koaličných slobodných demokratov a žiadalo rezignáciu Straussa a ministra vnútra Hermanna Höcherla. Vlna kritiky sa zdvihla aj proti prezidentovi Adenauerovi.

Policajná blokáda redakcie sa skončila až koncom novembra. Udalosti dostali rýchly spád, už v decembri 1962 Adenauer vymenoval novú vládu bez Straussa . Škandál načas zastavil lídra bavorských kresťanských socialistov v politickej kariére, poškodil mu najmä v roku 1980, keď neúspešne kandidoval na spolkového kancelára.

Z čisto právneho hľadiska sa aféra okolo týždenníka Der Spiegel skončila pre jej hlavných aktérov nerozhodne. Spolkový súdny dvor odmietol v roku 1965 začať súdny proces proti Augsteinovi a Ahlersovi s odôvodnením, že obsah článku nepodliehal utajeniu. O rok neskôr zase Spolkový ústavný súd zamietol sťažnosť časopisu, že bola porušená ústava. Len štyria z ôsmich ústavných sudcov dospeli k názoru, že šlo o prehrešok proti slobode tlače. V praxi mal prípad oveľa silnejšiu dohru. Nikto z vládnucich sa odvtedy neodvážil takým nemiestnym spôsobom zakročiť proti slobode slova. Dejepisci aféru hodnotia ako míľnik na ceste premeny Nemecka z autoritárskeho štátu na modernú demokraciu.

(ib)

.Pripojte komentár

Ďalšie info:

Seriál Aféry z titulných stránok

Vydané: 2008-11-21
Aktualizované: 2008-11-21

Kategórie: Zaujímavosti