V pätnástich študoval matematiku na univerzite, o desať rokov nato dostal Nobelovu cenu. Ojedinelý raketový štart vo vedeckej kariére sa spája s menom William Lawrence Bragg. Podľa Guinnessovej knihy svetových rekordov je fyzik Bragg dodnes najmladším laureátom Nobelovej ceny.
Dostal ju v roku 1915 spolu s otcom, ktorý bol v tom čase prestížnym anglickým fyzikom, za výskum štruktúry kryštálov pomocou röntgenových lúčov. Mladý Bragg sa neraz stretával s podozrievaním, že v skutočnosti si cenu zaslúžil len jeho otec, on mu vraj len pomáhal. Aká bola pravda, ukázala ďalšia úspechmi vydláždená cesta Bragga juniora.
Spoločná cesta otca a syna k Nobelovej cene sa začala počas letných prázdnin v roku 1912, keď si so záujmom prečítali knihu Maxa von Laueho, ktorý tvrdil, že röntgenové lúče sa pri prechode kryštálom môžu ohýbať. Bragg junior sa teóriou von Laueho zaoberal aj po prázdninách na univerzite v Cambridgi, kde pôsobil ako asistent. Urobil sériu dômyselných experimentov, na základe ktorých zostavil tzv. Braggovu rovnicu. Stala sa východiskom pre analýzu kryštalickej štruktúry. Kým junior zostavoval rovnicu, Bragg senior skonštruoval spektrometer - zariadenie umožňujúce presné meranie vlnovej dĺžky elektromagnetického žiarenia. Ďalšie prázdniny obaja vedci strávili skúmaním rôznych usporiadaní atómov.
William Henry Bragg a jeho syn William Lawrence Bragg urobili prvé systematické meranie vzdialeností atómov, aby určili geometrické usporiadanie atómov v jednoduchých kryštáloch. Bragg mladší sa neskôr venoval štúdiu vlastností kovov, zliatin, silikátov a bielkovín, za čo dostal mnohé ďalšie ocenenia. Jeho otec zasa spolupracoval s vedeckou dvojicou Francis Crick a James Watson, ktorá objavila štruktúru DNA.
"V rodine mu hovorili Billy," píše v životopisnej knihe o slávnom fyzikovi jeho žiak Graeme K. Hunter, biochemik na univerzite v Západnom Ontáriu. Už ako dieťa sa vraj prejavoval ako typický vedátor. V škole bol vždy najlepší, ale nevynikal v súťažiach a kolektívnych hrách. Bol samotár a aj na rodinných výletoch pri mori si najradšej sám zbieral mušle a skúmal prírodu. Jeho mladšia sestra Gwendolyn si spomína, ako raz v mori uzrel nezvyčajnú rybu a vyhlásil, že objavil nového morského živočícha. Nazval ho po sebe Sepia Braggii.
Uzavretosť mu bola dosť dlho na prekážku pri tímovej práci a pri prednáškach. Zo samotárstva a neprístupnosti ho však vyliečila láska. V roku 1921 sa oženil s Alice Hopkinsovou a vďaka jej šarmu a čulým spoločenským kontaktom vykročil z osamelosti laboratória do preplnených prednáškových sál. V roku 1941 ho povýšili do šľachtického stavu.
Viedol výskumné laboratórium v Cavendishi a v roku 1954 sa stal riaditeľom londýnskeho Kráľovského inštitútu. Organizoval a viedol pútavé vzdelávacie kurzy pre školákov a učiteľov prírodovedných predmetov. Populárne prednášky mával aj v rozhlase a televízii.
Jeho profesionálne dráha sa ponáša na uzavretý kruh. V decembri 1965 sa po päťdesiatich rokoch vrátil do Štokholmu. Výbor pre udeľovanie Nobelových cien mu dal ojedinelú príležitosť, aby predniesol reč, v ktorej sa spätne pozrel na vývoj v svojom vednom odbore. Bragg v nej vyslovil vetu, ktorá môže byť inšpirujúcou pre všetkých, ktorí chcú tak ako on život zasvätiť vede: "Významnejšie ako odhaľovanie nových faktov je objavovanie nových spôsobov, ako o nich uvažovať."
(ib)
Pripojte komentár
