Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Akademika Sacharova nezlomilo ani vyhnanstvo

Akademik Andrej Sacharov

Postgraduálny študent Fyzikálneho ústavu sovietskej akadémie vied Andrej Sacharov si ráno 7. augusta 1945 šiel kúpiť pečivo. Cestou sa zastavil v stánku po noviny. Zrak mu okamžite padol na najväčší titulok nad správou o zvrhnutí americkej atómovej bomby na Hirošimu. Sovietsky zväz atómovú bombu nemal a fyzik Sacharov sa mal stať jedným z budúcich sovietskych otcov tejto strašnej zbrane. Ako neskôr napísal v autobiografii, po prečítaní správy o Hirošime bol taký šokovaný, že sa mu takmer podlomili nohy. Pochopil, že jeho osud a osud mnohých ľudí, celého ľudstva, sa cez noc od základov zmenil. Meniaci sa vzťah Sacharova k smrtiacemu monštru ho odpútal od čisto vedeckých problémov, nasmeroval k úvahám o zodpovednosti jednotlivca a spoločnosti a dostal ho do konfliktu so sovietskym režimom. Aféry okolo akademika Sacharova pripravili niekoľkokrát Moskvu o tvár.

Andreja Sacharova vyzvali, aby sa zúčastnil na vývoji sovietskej atómovej zbrane. Ponuku neprijal a odmietol ju aj druhýkrát v roku 1947. Tretiu výzvu v roku 1948 už nemohol ignorovať, pretože vojenský atómový projekt vstúpil priamo na jeho pracovisko – na pôdu fyzikálneho ústavu. Sacharov v knihe spomienok uviedol, že chápal nehumánnu podstatu zbraní, na vývoji ktorých sa podieľal, ale súčasne sa obával zraniteľnosti vlasti. Považoval sa za vojaka v novej vedeckej vojne. Neskôr sa postavil za zastavenie vojenskej jadrovej mašinérie a v roku 1963 sa zaslúžil o podpísanie Zmluvy o obmedzení jadrových testov. V máji 1968 dokončil stať Úvahy o pokroku, mierovej koexistencii a intelektuálnej slobode. Rukopis koloval v Moskve v niekoľkých kópiách ako samizdat. Dostal sa aj za hranice a v júni 1968 ho dánsky novinár Hete Poroole publikoval v New York Times . Sacharovov článok predkladal pozitívny globálny program budúcnosti ľudstva a vyzýval na tesnú spoluprácu Sovietskeho zväzu a Spojených štátov pri zastavení výroby a šírenia zbraní hromadného ničenia. Autor vedel, že niektoré vízie sú utopické, ale bol presvedčený, že o nich musel napísať. Špičkového fyzika okamžite odvolali z vojenského výskumu, ale mohol sa ďalej venovať teoretickej práci vo Fyzikálnom ústave sovietskej akadémie vied. Ani vtedy sa z neho nestal vedec uzavretý medzi štyrmi stenami pracovne, naopak, začal sa angažovať v hnutí za ľudské práva. V roku 1970 spolu s disidentmi Valerijom Chalidzem a Andrejom Tverdochlebovem založil Moskovský Výbor pre ľudské práva.

Súčasne s rastom Sacharovovej verejnej prestíže a medzinárodným uznaním narastal proti nemu a jeho manželke Jelene Bonnerovej tlak sovietskeho režimu. Niektorí členovia Sovietskej akadémie vied napísali otvorený list, ktorý mal byť Sacharovovým verejným odsúdením.

V roku 1975 Andrej Sacharov sa stal laureátom Nobelovej ceny mieru. Výbor v Oslo v oficiálnom zdôvodnení uviedol, že Sacharov sa neohrozene zasadzoval za základné princípy mieru, nekompromisne bojoval proti zneužitiu sily vo všetkých formách ohrozujúcich ľudskú existenciu a za ideu právneho štátu. Sovietske vedenie mu neumožnilo odcestovať do Nórska na prevzatie ceny s odôvodnením, že je nositeľom štátneho vojenského tajomstva. Na slávnostnom akte v Oslo sa zúčastnila jeho manželka.

Keď Sacharov v roku 1980 verejne protestoval proti intervencii sovietskych vojsk v Afganistane, poslali ho do vyhnanstva do mesta Gorkij. Vrchný prokurátor mesta mu vysvetlil podmienky exilu: stály dohľad, zákaz opustiť mesto, zákaz stretávania sa s cudzincami a ,,kriminálnymi živlami", zákaz korešpondencie a všetkých telefonátov s cudzincami, ale aj s rodinou. Ak pravidlá poruší, bude zatknutý.

Andreja Sacharova zadržiavali takmer sedem rokov. Vtedy sa pustil do písania spomienok. Aj napriek tomu, že tajná služba KGB mu trikrát zabavila rukopis s vyše tisíc stranami, Sacharov začal písať znovu. Z vyhnanstva sa dostal až v období, ktoré prišlo s uvoľnením Gorbačovovej perestrojky. Nastal preňho čas horúčkovitej aktivity, dni a noci strávené v nepretržitom pracovnom nasadení. V decembri 1989 po vysiľujúcom dni debát na zasadaní demokratickej opozície zomrel na náhly srdcový záchvat. Bolo to len niekoľko týždňov predtým, ako masové demonštrácie v Moskve donútili Komunistickú stranu vyhovieť demokratickým požiadavkám a odovzdať politickú moc.

(ib)

.Pripojte komentár

Ďalšie info:

Seriál Aféry z titulných stránok

Vydané: 2008-11-11
Aktualizované: 2008-11-11

Kategórie: Zaujímavosti