Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Dramatik G. B. Shaw: S humorom do posledného dychu

G. B. Shaw

Prvú hru napísal, keď mal tridsaťpäť. Dramatik G. B. Shaw neúnavne tvoril celý svoj dlhý život. Poslednú z takmer šesťdesiatich hier dopísal v roku 1949, len pár mesiacov pred smrťou. Zomrel v úctyhodnom veku 94 rokov. Guinnessova kniha svetových rekordov mu priznáva neprekonané prvenstvo dramatika s najdlhším tvorivým obdobím.

Do posledných dní si zachoval nielen činorodého ducha, ale aj zmysel pre humor. S jeho menom sa spája veľmi veľa anekdot, jedna sa viaže aj k jeho veku. Istá dáma ho veľmi obdivovala, aký je vo svojom vysokom veku ešte svieži, na rozdiel od jej strýčka, ktorý je vraj rovnako starý, a už vyše roka leží pripútaný na lôžku. "Ach, áno, ja som už tiež preležal dvadsať rokov v posteli," podotkol Shaw.

"Akože, majstre, akú ste to mali chorobu?"

"No, nebolo to vlastne nič nebezpečné," odpovedal Shaw. "Ale vyšlo to tak, pretože mám zvyk každý deň ležať sedem hodín v posteli a spať."

Narodil sa v írskom Dubline 26. júla 1856. Jeho otec bol mlynár a rád sa díval na dno fľašky. Rodina bola chudobná a synovi neposkytla peniaze na vzdelávanie. Chodil iba do miestnej školy, nikdy nezískal univerzitné vzdelanie, všetko sa naučil sám. Už ako mladík túžil po spisovateľskej kariére. V dvadsiatich odišiel do Londýna a začal písať. Za sedem rokov vychrlil päť románov, ale všetky boli neúspešné. Shaw sa však už vtedy presadil ako bystrý a pohotový novinár. Písal kritiky o umeleckých výstavách a divadelných predstaveniach, zaujímal sa o hudbu a koncerty. Jeho hudobné záľuby prezrádza aj titulok eseje Dokonalý wagnerovec. Shawa však neupútavalo iba umenie, ale aj spoločenské dianie. Nadchli ho idey socializmu, študoval diela Marxa. Vstúpil do socialistickej Fabiánskej spoločnosti, ktorá neskôr splynula s britskou labouristickou stranou. Aj v jeho hrách cítiť sociálny podtón.

Na sklonku prvej svetovej vojny si dramatik, ktorý sa otvorene priznával k svojmu protivojnovému postoju, získal srdcia divákov hrou Pygmalion. Hra z roku 1916 sa neskôr stala známa aj z muzikálovej verzie My Fair Lady. Príbeh profesora Henry Higginsa, ktorý sa staví s plukovníkom Pickeringom, že vychová z vulgárnej a nevzdelanej kvetinárky Elizy Doolitlovej dámu s perfektným jazykovým prejavom a spoločenským vystupovaním, očarúva dodnes.

V roku 1925 Shawovi udelili Nobelovu cenu "za dielo vyznačujúce sa idealizmom a humanitou, za jeho podnetnú satiru, často naplnenú jedinečnou poetickou krásou".

Shaw bol presvedčený, že moderná dráma má kritizovať život, preto písal historické hry, v ktorých ironizoval meštianstvo, mravný úpadok a obmedzenosť celej spoločenskej vrstvy. V dialógoch jeho postáv je vtip, paradox, irónia, ba až sarkazmus. Práve za tieto črty ho kritika spočiatku dlho podceňovala ako neseriózneho vtipkára. Aj k tomuto obdobiu sa viaže jedna anekdota.

Keď o G. B. Shawovi prvý raz napísali, že získal svetovú slávu, istý kritik si neodpustil pred majstrom štipľavú poznámku: "Ale veď jednu z vašich hier vypískali v Londýne, v Paríži, v New Yorku, v Berlíne a v Ríme.....Súhlasím s vami, " odpovedal mu Shaw a hneď dodal: "Ako sám vidíte, máloktorý z autorov sa môže pochváliť takým svetovým ohlasom!"

(ib)

.Pripojte komentár

Ďalšie info:

Guinnessova kniha rekordov: Od márnivosti k jedinečnosti

Vydané: 2008-12-19
Aktualizované: 2008-12-19

Kategórie: Zaujímavosti - Seriál Ľudia z Guinnessovej knihy rekordov