Muž, ktorého v roku 1632 portrétoval slávny holandský maliar Rembrandt, netušil, že jeho podobizeň bude ešte po vyše troch storočiach neodolateľným pokušením pre zlodejov umeleckých predmetov. Portrét Jacoba Illa de Gheyna má okrem vysokých umeleckých kvalít ešte jednu osobitú charakteristiku: je najčastejšie kradnutým obrazom! Vďaka tomu sa ocitol aj v Guinnessovej knihe rekordov. Za posledných štyridsaťdva rokov zmizol z galérie už štyrikrát.
Rembrandtovmu Jacobovi konkuruje v histórii lúpeží umeleckých predmetov niekoľko ďalších obrazov. Azda najvzácnejším obrazom, aký bol kedy ukradnutý, bola Mona Lisa od Leonarda da Vinciho. Z parížskeho Louvre zmizla v auguste 1911. Zlodeja a spolu s ním aj obraz vypátrali až o dva roky v Taliansku. Za najkurióznejšiu možno hádam považovať lúpež, ku ktorej došlo v roku 1991 vo Van Goghovom múzeu v Amsterdame. Zlodeji tam odcudzili 20 umeleckých diel v hodnote asi 280 miliónov dolárov. Neušli s nimi ďaleko. Polícia všetky predmety našla asi polhodinu po oznámení krádeže v aute neďaleko múzea.
Najznámejším strateným obrazom je Raphaelov Portrét mladého muža. Z Czartoryského zbierky v Krakove ho Nemci odviezli počas druhej svetovej vojny na neznáme miesto. Obraz sa doteraz nenašiel a patrí k najhľadanejším obrazom, ktoré zmizli vo vojnových časoch.
Rembrandtov Jacob Ill de Gheyn má miniatúrne rozmery (29, 9 x 24, 9 cm) a to je asi podstatný dôvod, prečo je častou korisťou dlhoprstých. V umeleckom svete sa mu bežne hovorí Vreckový Rembrandt. Umenovedci si dodnes lámu hlavy, prečo majster ako Rembrandt pristal na maľovanie takého maličkého obrázku. Jestvujú dohady, že večne zadĺžený výtvarný génius maľbou splácal Jacobovi nevyrovnaný účet. Ten mal v čase, keď sedel ako model, 36 rokov. Jeho totožnosť odborníci zistili podľa popisu na zadnej strane obrázku. Jacob pochádzal z rodiny maliara a rytca a nejaký čas sa tiež živil maľbou. Jeho podobizeň od Rembrandta je to natoľko známy obraz, že ani jeden z doterajších zlodejov, (z ktorých ani jedného sa nepodarilo dolapiť), neuspel v pokuse predať ho. Jacob vždy nejaký čas pobudol na neznámom mieste a potom ho polícia našla na základe anonymného oznámenia. Raz bol odložený na bicyklovom nosiči, inokedy ho museli vykopať spod lavičky na cintoríne.
Domovom Holanďana je Dulwichova obrazová galéria v Londýne. Keď ju kráľovná Alžbeta v máji 2000 otvárala po rekonštrukcii, bol práve Jacob doma. Správca galérie ubezpečil kráľovnú, že vzácny obraz "stráži" zdokonalený bezpečnostný systém a že teraz je jednoduchšie ukradnúť celú budovu ako samotný obraz.
"Žiaden zberateľ, ktorý ctí zákony, sa nezaujíma o odcudzené dielo," povedala pre BBC pri príležitosti otvorenia galérie s najčastejšie kradnutým obrazom Sarah Jacksonová z londýnskeho policajného registra odcudzených umeleckých artefaktov. Faktom však ostáva, že v múzeách a galériách sa kradne a že na svete sú blázniví zberatelia, ktorí nielenže kupujú ukradnuté veci, ale dokonca ich sami kradnú. Nemec Stephen Breitwieser je jedným z nich. Za svoju neospravedlniteľnú vášeň sa v roku 2001 dostal do väzenia. Usvedčili ho z krádeže umeleckých predmetov za vyše jednu miliardu dolárov zo 172 múzeí v piatich európskych krajinách v priebehu siedmich rokov. Chcel vraj vybudovať najhodnotnejšiu súkromnú zbierku. Predmety tajne skladoval v matkinom byte. Vôbec to nebol spoľahlivý úkryt, pretože pani Breitwieserová v strachu pred policajnou prehliadkou vyše šesťdesiat majstrovských diel vyhodila do Rýnsko-Rhonskeho kanála...
(ib)
Pripojte komentár
