Panorama.sk in SlovakEN
Počasie

Bosorky zo Salema strašia dodnes Ameriku

Salemská bosorka na dobovom obrázku

Je len málo súdnych procesov, ktoré verejnosť vzrušovali niekoľko storočí a úplnú dohru mali až vtedy, keď sa o nich písalo v učebniciach dejepisu. Práve také boli súdy s údajnými bosorkami v americkom mestečku Salem. Azda poslednú, a poriadne oneskorenú bodku za prípadom plným temna a nekonečnej ľudskej zaslepenosti a hlúposti, dal výnos štátu Massachussetts v roku 1957, ktorým sa úrady oficiálne ospravedlnili potomkom obetí procesu a očistili ich mená.

Od júna 1692 do septembra toho istého roku popravili na šibenici, ktorá stála za mestom na holom kopci Gallows Hill, devätnásť bosoriek a bosorákov. Dvadsiaty obvinený, starší osemdesiatročný muž sa šibenici vyhol – pre neochotu priznať sa, ho umučili k smrti lámaním na kolese. Takmer stovka ďalších občanov Salemu podstúpila pre obvinenie z bosoráctva nedôstojné vypočúvanie na súde. Na rozdiel od Európy, kde sa konali stovky podobných procesov, zaznamenala Amerika iba jeden taký, o to však pamätnejší súd. Kým v Európe honbu na čarodejnice rozpútala cirkevná inkvizícia už v trinástom storočí, do Nového sveta dorazil tento ošiaľ v čase, keď za oceánom už pomaly upadal. Za 250 rokov sústredenej honby na bosorky upálili v Nemecku do 100 - tisíc stríg a strigôňov. Kniha priznaní slobodného kráľovského mesta Bratislavy eviduje v tomto období 400 takýchto rozsudkov. S procesmi s čarodejnicami v Rakúsko- Uhorsku skoncovala až cisárovná Maria Terézia v roku 1759.

"Ako sa mohla zrodiť taká trpká karikatúra spravodlivosti? A prečo práve v Saleme?" rozoberá udalosti v Saleme spred tristo rokov profesor práva Missourijskej univerzity, autor knihy o slávnych amerických procesoch Douglas Linder, a pokračuje: "Tragédia nebola nevyhnutná. Spôsobila ju nešťastná kombinácia vrcholiacej vojny s Indiánmi o hranice území, veľká neúroda, cirkevné spory, ale aj také malichernosti, ako snaha niekoľkých nedospelých dievčat o upútanie pozornosti a osobné sváry medzi ľuďmi mestečka."

Koncom zimy 1692 ochorela dcéra miestneho farára Betty Parrisová. Jej choroba mala zvláštne príznaky a susedia si začali šepkať, že ju uriekla domorodá slúžka Parrisovcov Tituba. Historky o bosoráctve sa rozšírili, keď ochoreli ďalšie dievčatá a dokonca aj miestny lekár William Griggs potvrdil, že ich ťažkosti majú nadprirodzený pôvod. Odborníci sa dnes domnievajú, že pôvod ich ochorenia mohol byť v otrave námeľom. Je to toxický alkaloid, ktorý sa vytvára v obilí, vystavenom veľkej vlhkosti. Námeľ spôsobuje kŕče a blúznenie. Na príznaky pobosorovanosti sa začali sťažovať ďalšie dievčatá. Udali najprv Titubu a neskôr aj ďalšie ženy. Na pojednávaní, ktoré sa pre veľký záujem verejnosti konalo na radnici, dievčatá vypovedali, že ich prenasledovali duchovia, do ktorých sa prevtelili bosorky, ale aj ďalší mešťania prispeli svojou troškou historkami, ako sa im pokazilo maslo, alebo ako po urieknutí bosorkami uhynuli domáce zvieratá. Obžalované nemali obhajcu ani nijakú možnosť brániť sa. Mohli len odpovedať na otázky sudcu. Z toho vyplývalo, že súd ich už dopredu považoval za vinné.

K jedným z najstrašnejších okamihov v honbe na čarodejnice bolo uväznenie štvorročnej Dorcas Goodeovej na osem mesiacov. Vo väzení sa pomiatla. Do udalostí vstúpil guvernér Phips, ktorý zriadil nový typ súdu, založený na päťčlennej porote, ktorá viedla výsluchy a následne vynášala rozsudky. Hlavným sudcom bol fanatický prívrženec honby na čarodejnice William Stoughton.

Súdy považovali za hodnoverné svedectvá o duchoch a zaviedli sa skúšky dotykom. Bosorky sa mali dotknúť obete, a tým ukončiť jej utrpenie. Niektorí Salemčania sa spočiatku všetkému vysmievali. Netušili, že sa sami vystavujú šibenici. To bol prípad Johna Proctora, ktorý neskôr inšpiroval dramatika Arthura Millera a stal sa ústrednou postavou jeho hry Salemské bosorky.

Na jeseň hystéria okolo bosoriek vyvrcholila. Uznávaný klerik Increase Mather publikoval pojednanie o spôsoboch dokazovania viny obžalovaných z bosoráctva, prácu známu pod názvom Prípady svedomia. Napísal v nej slávnu vetu, ktorá neskôr priviedla americkú justíciu, aby poskytovala obžalovaným priestor na dokazovanie svojej neviny, k princípu známemu ako prezumpcia neviny. "Kiež by radšej spravodlivosti uniklo desať podozrivých z bosoráctva, ako by mal byť nespravodlivo odsúdený čo len jeden človek." Mather presadil, aby súd nauznal za hodnoverné svedectvo o duchoch a aby bola z vyšetrovania vylúčená skúška dotykom. Nový súd postupne zbavil obžaloby všetkých obvinených. Poslední väzni opustili žalár v máji 1693.

"Čarodejnice v Amerike zmizli, ale honba na ne sa tu zčasu na čas vracia," upozorňuje profesor Linder. "Každá generácia sa musí poučiť z histórie, inak riskuje opakovanie chýb. Salem by nám mal byť výstrahou, aby sme stále uvažovali nad zdokonaľovaním justičnej praxe."

(ib)

.Pripojte komentár

Ďalšie info:

Seriál Aféry z titulných stránok

Vydané: 2005-05-07
Aktualizované: 2005-05-07

Kategórie: Zaujímavosti