Panoráma.sk
Kníhkupectvo
Sprievodca
Noviny
Kontakty
Slovakia Document Store - Logo
Dnes je 26.9.2017
Vyhľadávanie / Search
Počasie
Kurzy: 1 EUR = 1.1961USD   26.046CZK   0.88155GBP   309.73HUF   4.2672PLN   7.4843HRK . . . viac

Hitlerove denníky alebo pokus o prepísanie dejín Tretej ríše

Falšovateľ Konrad Kujau

Dvadsiateho piateho apríla 1983 vyšiel nemecký magazín Stern v rekordnom náklade dvoch miliónov výtlačkov s výrazným titulkom na obálke: "Objavili sa Hitlerove denníky". Nezaháľali ani ostatné svetové médiá. S vlastným príbehom o náleze denníkov vodcu Tretej ríše a prvými časťami rukopisu prišli londýnske The Sunday Times, ale aj denník The New York Times a americký magazín Newsweek. Pravosť denníkov potvrdili na tlačovej konferencii v deň, keď sa Stern začal predávať na stánkoch, dvaja uznávaní experti, britský historik Hugh Trevor-Roper a nemecký odborník Gerhard Weinberg.

Britský historik pripustil, že rukopisy by mali byť ešte dodatočne podrobené prísnej expertíze, pretože on sám nemal dosť času, aby ich preskúmal dôkladnejšie. Zadné vrátka, ktoré si Trevor-Roper nechal pre prípad spochybnenia dokumentov, mu neskôr boli málo platné. Veľavážený historik, autor klasickej práce Posledné dni Hitlera, a tiež všetci, ktorí mali do činenia s publicitou okolo Hitlerových denníkov, onedlho utrpeli veľkú stratu prestíže, z obrovskej senzácie sa stal obrovský škandál.

Tím odborníkov po krátkom čase zistil, že rukopisy nie sú pravé. Denníky boli dielom falšovateľa Konrada Kujaua, pomenšieho zavalitého pána s lysinou a so zmyslom pre humor. V jeho dome mu až do smrti visel zarámovaný, ručne napísaný list od Adolfa Hitlera. Ako inak, bol adresovaný mladému Kujauovi. Hitler mu v ňom dáva oprávnenie na vydanie svojich denníkov. List bol samozrejme nepravý. Napísal ho Kujau – muž, ktorý bol autorom jedného z najslávnejších podvrhov 20. storočia, Hitlerových denníkov.

Zverejnenie falošných denníkov ubezpečilo niektorých odborníkov v skeptickom názore, že takto by mohla byť prepísaná celá história Tretej ríše. Na základe falošných denníkov by sa mohlo napríklad zdať, že Hitler schválil "mierový let" svojho zástupcu Rudolfa Hessa v roku 1941 do Škótska a až neskôr ho vyhlásil za pomäteného. Ešte šokujúcejšie je, že z denníkov vyplýva Hitlerova "neinformovanosť o konečnom riešení", vodca vraj chcel len to, aby boli Židia vysťahovaní na Východ.

Kujau tvrdil, že denníky získal od východonemeckého generála, ktorého totožnosť odmietal prezradiť. Vedel, ako "chodiť" v zatĺkaní a podvodoch, veď falšovateľom bol už od mladosti. Ako dieťa predával falošné autogramy východonemeckých politikov. Vyštudoval umeleckú školu v Drážďanoch a v roku 1957 ušiel na Západ. Tam sa zo začiatku živil umývaním okien, neskôr, keď sa zmohol, si otvoril v Stuttgarte obchod s nacistickými predmetmi. Bol by ostal malým obchodníčkom, keby sa nestretol s reportérom Sternu Gerdom Heidemannom, mužom, ktorý bol priam posadnutý Treťou ríšou a jej pohlavármi. Denníky ho fascinovali. Veril, alebo chcel veriť, že sú pravé a zaniesol ich do redakcie. Dostal súhlas na vyplatenie Kujaua za všetky časti denníkov. Celá operácia mala ostať dlho utajená, najmä meno dodávateľov denníkov, pre jeho údajné kontakty v východonemeckou armádou.

Falšovateľ sa pustil do práce. Za tri roky napísal celý denník. Písal do zápisníku formátu A4, každý list potrel čiernym čajom, aby získal patinu. Denníky mali zachytávať obdobie od júna 1932 do apríla 1945. Za 60 malých zápisníkov a dva mimoriadne zošity o lete Rudolfa Hessa do Škótska podvodník dostal desať miliónov mariek ( v tom čase to bolo asi šesť miliónov amerických dolárov). Keď odborníci odhalili nepravosť denníkov, chcel Kujau zmiznúť, ale 14. mája 1983 ho zadržali na rakúskych hraniciach. Po jedenásťmesačnom súdnom procese si odsedel za falšovanie štyri pol roka, za mreže šiel na niekoľko mesiacov aj reportér Sternu.

Kujau, ktorý často vystupoval pod menom Konrad Fischer, vyšiel z väzenia v roku 1988, keď lekári zistili, že má rakovinu. Aj napriek faktu, že peniaze Sternu nikdy nevrátil, sa na slobode ocitol s obrovskými dlhmi za súdne útraty a honoráre právnikom. Preto začal usilovne pracovať. A opäť – ako falšovateľ. Z pokútnej činnosti urobil legálny a výnosný obchod. Otvoril si v Stuttgarte galériu, kde predával "pravé" plagiáty Hitlerových kresieb a kópie obrazov Dalího, Moneta, Van Gogha a ďalších majstrov. Napísal aj memoáre, bombasticky nazvané Bol som Hitler, a označil ich za knihu, "ktorá sa dá čítať večer, keď nič nejde v televízii".

Kujau predával kópie až do svojej smrti v septembri 2000. Heidemanna naposledy na verejnosti počuli, keď vyšiel z väzenia a zlostne vyhlásil, že už má dosť nacistického haraburdia.

(ib)

.Pripojte komentár

Vydané: 20. 10. 2008
Aktualizované: 20. 10. 2008
Kalendár - rýmovačky k meninám, informácie o kalendárových zvykoch
Reklama
Mailujte adresu stránky

<< Back / Nazad  
© Copyright 1998 - 2016, Panoráma.sk
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo dalšie šírenie textov a fotografií zo stránok Panorámy.sk bez predchádzajúceho písomného súhlasu Panorámy.sk je porušením autorského zákona.
Partneri Panorámy.sk používajú cookies. Používaním stránok dávate súhlas s ich zapisovaním do Vášho zariadenia.