Panoráma.sk
Kníhkupectvo
Sprievodca
Noviny
Kontakty
Slovakia Document Store - Logo
Dnes je 20.11.2017
Vyhľadávanie / Search
Počasie
Kurzy: 1 EUR = 1.1795USD   25.588CZK   0.89385GBP   311.58HUF   4.2342PLN   7.5663HRK . . . viac

Ako sme hľadali južný pól Slovenska

   Autor: Vladimír Bibel
The Danube River near Patince

V prvú júnovú sobotu sme sa vybrali do Štúrova. Ale to nie je podstatné. Hlavné je, že pri plánovaní cesty nazad do Bratislavy som si na mape všimol pri Patinciach poznámku "najjužneší bod Slovenska" a k tomu uvedené zemepisné súradnice. (Koho súradnice zaujímajú, nájde ich nižšie.) Manželke som oznámil, že ideme hľadať "južný pól" Slovenska.

"Ale ako vieš, že práve tam je ten najjužnejší bod? Nevymyslel si si to náhodou?" zbagatelizovala moje zemepisno-pátračské nadšenie bez toho, aby sa pozrela do mapy.

Zaujímalo ma, či je najjužnejšie miesto na Slovensku nejakým spôsobom označené. Nejakým dreveným monolitom, alebo niečím podobným. Monolit by mal stáť na brehu Dunaja. Mohol by to byť aj prístavný stĺp, o ktorý sa privezujú lode. Podľa mapy je najjužnejší bod Slovenska niekde pod Patincami, o máličko vyššie nad dedinou proti prúdu Dunaja. Takže, keď sme autom prešli takmer celé Patince, pristavili sme sa pri miestnej obyvateľke s otázkou, ako sa dá dostať k Dunaju. Pôvabne skomolenou slovenčinou nám s maďarským prízvukom vysvetlila, že máme ísť až k autobusovej zastávke a potom zabočiť prvou odbočkou doľava. Urobili sme tak, po krátkej cezpoľnej ceste sme prekonali hrádzu, ktorá lemuje Dunaj a chráni pred jeho potenciálnymi povodňovými prívalmi. Zbehli sme k vode a našli sme mnoho riečnych mušlí na piesku medzi riečnyni nánosmi. A okrem toho ešte zopár plastikových fliaš. Celkom pekné, že tam, kde sa končí Slovensko, ležia riečne mušle, nie? Ale neuspokojilo ma to. Podľa mapy je najjužnejší "pól" Slovenska trocha nižšie po prúde Dunaja a bližšie k Patinciam.

"Ako to môžeš vedieť?" zapochybovala znova manželka.

"Pretože to vidím na mape," pokúšal som sa ju presvedčiť.

Vrátili sme sa do dediny a skúsili sme priamo z Patiniec odbočiť k Dunaju. Znova sme prešli cez hrádzu a našli sme vyjazdenú cestičku k Dunaju. Zbehol som k vode, ale manželka ma už nenasledovala - veď už od začiatku o mojom bádateľskom snažení pochybovala.

Na príjemnej pláži s jemným štrkom som urobil akože cieľovú fotografiu, ale červík pochybnosti vo mne stále hlodal - veď podľa mapy je ten bod niečo povyše dediny po prúde Dunaja a my sme priamo pod ňou.

Prešiel som pár metrov zelenou džunglou a v tuneli lužných stromov som našiel vo vode rybára v nepremomokavej kombinéze. Ochotne sa mi venoval.

"Viete, tu niekde je najjužnejšie miesto Slovenska, viem, že to vôbec nie je dôležité, ale predsa ma zaujíma, kde to je," vravím rybárovi.

"Ja neviem, ja som z Komárna, odvetil rybár. "Ale opýtam sa kolegu, on je z Patiniec."

Niekoľko desiatok metrov od brehu kotvil čln s ďalším rybárom. Muž v kombinéze naňho zakričal po maďarsky, či nevie, kde je to najjužnejšie miesto.

"Asi tristo metrov vyššie," znela odpoveď. "A je nejako označené?" pýtal som sa.

Rybár v kombinéze znova preložil otázku do maďarčiny a zakričal ju na svojho druha. Ten odpovedal, že nevie, ale vraj sa opýta. Vytiahol mobil a kamsi telefonoval. Po chvíli dostal odpoveď, ktorú mi jeho druh znova tlmočil do slovenčiny:

"Nie, nie je to označené." Poďakoval som sa obom pánom a vrátil som sa k autu.

"Skúsime ísť trocha vyššie," navrhol som. Znova som sa stretol s odmietaním:

"Ako môžeš vediť, že je to práve tu?"

"Už ma to prestávalo baviť. "Pozri sa," ukázal som mapu. "Tu je to napísané: najjužnejšie miesto Slovenska - 47 stupeň, 43 minúta a 55 sekunda severnej zemepisnej šírky." Konečne som sa dočkal uznania.

Poznámka v mape ma inšpirovala k jednému nápadu: "Možno ešte nikto nenavštívil najjužnejší, a najsevernejší, a najvýchodnejší a najzápadnejší úsek Slovenska. A k tomu by bolo zaujímavé pridať aj najhlbší a najvyšší bod Slovenska... A potom pokračovať po svetadieloch. Len neviem, aké bude najvýchodnejšie miesto na Zemi. Asi to najzápadnejšie..."

Pokúsil som sa autom zamieriť v smere, kam ma navigovali rybári. Po pár metroch nás zastavilo kukuričné pole. Uvedomil som si, že bez GPS-prístroja, alebo kompasu som v koncoch. Ak tam nie je žiadna značka, žiaden monolit, bude asi jednoduchšie to vzdať, než sa predierať pridunajským krovím, v ktorom už začínajú bzučať komáre. A tak som po zrelej, alebo slabošskej (?) úvahe napokon nedobyl ,,južný pól" Slovenska. Nedospel som k žiadnemu monolitu, k žiadnej značke označujúcej túto "školometskú" zemepisnú zaujímavosť. Zato som videl v okolitých pridunajských dedinách veľa vyrezávaných drevených stĺpov, pamätníkov s maďarskými nápismi spomínajúcich historické momenty a osobnosti maďarského národa. A ešte niečo, ten rybár z Patiniec tam vraj krátko pred našou návštevou chytil 10-kilového amura. Aj také veci sa dejú na najjužnejšom cípe Slovenska.

Wellness Center Patince

Možno sa vám tiež nechce hľadať v kroví na brehu veľrieky "južný pól" Slovenska. Ale v Patinciach, najjužnejšie položenej dedinke Slovenska sú aj iné fajnovosti. Je všeobecne známe, že tam sa začína reťaz termálnych prameňov, ktoré pokračujú popri Dunaji až k Budapešti. Okolo týchto žriediel bol v Patinciach už dávnejšie vybudovaný kúpeľný areál. Pred dvoma rokmi pôsobil trocha zanedbaným dojmom. Minulý rok tam otvorili štvorhviezdičkový hotel s wellness centrom - s bazénovým svetom, so saunovým svetom, ozdravovacími kúrami, bowlingom atď. Súčasťou zbrusu nového exkluzívneho areálu je najnovšie aj vonkajší bazén. Okrem toho je v Patinciach v susednom oddelenom areáli k dispozícii aj starší veľký bazén. No a nové wellness centrum hľadá pre svojich návštevníkov aj ďalšie atrakcie.

Harbor in Patince

Jednou z nich je nový dunajský prístav, v ktorom zatiaľ kotví len loď určená na vyhliadkové plavby po Dunaji. Miestny podnikateľ má s prístavom ďalšie plány - v zátoke majú pribudnúť ďalšie móla a možno aj reštaurácia, podobná, akú vidieť na náprotivnom maďarskom brehu Dunaja.

Ešte niečo - najjužnejší cíp Slovenska nie je len o wellness – čiže pôžitkoch telesných. Je v ňom aj kus histórie. Napr. ak z Patiniec prejdete do susednej dediny Iža, nájdete za ňou zrekonštruované múry niekdajšieho rímskeho vojenského tábora zvaného Kelemantia, alebo Dievčí hrad. A ak sa vám ho pritrafí navštíviť v horúci letný deň, možno si poviete, že to ani nie je natoľko "južný pól" Slovenska, ale skôr jeho "rovník". V týchto končinách sa totiž zaznamenávajú najvyššie priemerné teploty na našom území.

Vydané: 15. 6. 2007
Aktualizované: 25. 2. 2014
   
Kalendár - rýmovačky k meninám, informácie o kalendárových zvykoch
Reklama
Mailujte adresu stránky

<< Back / Nazad  
© Copyright 1998 - 2016, Panoráma.sk
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo dalšie šírenie textov a fotografií zo stránok Panorámy.sk bez predchádzajúceho písomného súhlasu Panorámy.sk je porušením autorského zákona.
Partneri Panorámy.sk používajú cookies. Používaním stránok dávate súhlas s ich zapisovaním do Vášho zariadenia.