Vďaka novému filmovému dokumentu režiséra Petra Dimitrova Čas grimás ožíva legenda barokového sochára Franza Xavera Messerschmidta, ktorý posledné roky života prežil v Bratislave a vytvoril tu väčšinu svojich čudesných búst s úškľabkami, známych ako Charakterové hlavy. Dimitrov je ďalším z tvorcov, ktorí sa na Slovensku nechali inšpirovať záhadným odkazom Messerschmidta. V osemdesiatych rokoch vznikla na motívy Charakterových hláv séria grafických listov s názvom Automatické kresby podľa plastík F. X. Messerschmidta. Ich autorom je známy slovenský maliar, grafik, ilustrátor Rudolf Fila.
Aj napriek umeleckej osobitosti sochára a záujmu o jeho dielo vo svete, je meno F. X. Messerschmidta ešte stále pre väčšinu Slovákov takmer neznámym pojmom. Messerschmidta pre našu kultúrnu históriu doslova objavila, vedecky zanalyzovala, ale aj spopularizovala historička umenia, profesorka Mária Pötzl-Malíková. Monografia profesorky Malíkovej, nazvaná F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv je slovenskou verziou jej rozsiahlejšej práce o barokovom sochárovi v nemčine a v Bratislave vyšla v roku 2004.
Profesorka Malíková sa v v rozhovore pre Panorámu.sk v novembri 2007 zmienila o tom, že kedysi bola v Bratislave veľmi silná messerschmidtovská tradícia.
Historici umenia nemajú žiadny dôkaz, žeby sochár svojim bustám dával mená, pomenovania hláv sa objavili až neskôr, po jeho smrti, a podľa odborníkov nemajú nijaký hlbší alebo duchaplnejší obsah. Fila svoje kresby doplnil komentárom, ktorý kresbu nepomenúva, ale dopĺňa, prípadne je akousi jej vtipnou slovnou súčasťou. Pod hlavou č. 32 (na obrázku) čítame Bohdan Lacina počuje Messerschmidtovo vrčanie. Lacina, známy český maliar, nie je jediným umelcom, ktorého Fila vsúva do odkazov pod kresby inšpirované Messerschmidtom. V inom komentári, k hlave č. 36 napríklad čítame: Berlioz diriguje Messeschmidta, alebo text pod hlavou č. 24 oznamuje: Messerschmidtov švagor Beethoven. Odkazy sú vtipné a doťahujú zmysel kresieb.
Filove Automatické kresby podľa plastík F. X. Messerschmidta boli vystavené v roku 1999 v Galérii mesta Bratislavy na výstave nazvanej Pocta F. X. Messerschmidtovi. Spolu s Filom vystavoval svoje práce aj rakúsky maliar Arnulf Rainer, ktorý sa tiež nechal inšpirovať barokovým sochárom.
Je smutné, že v Bratislave, ani nikde inde na Slovensku, sa dnes nenachádza žiadny originál legendárnych Messerschmidtových Charakterových hláv. Ak si chcete pozrieť odliatky búst, navštívte stálu expozíciu barokového umenia na Slovensku v Slovenskej národnej galérii v Bratislave a Galériu mesta Bratislava. V GMB okrem dvoch vystavených odliatkov Charakterových hláv možno obdivovať vzácny originál inej Messerschmidtovej busty, pomenovanej Kapucín.
(ib)
Pripojte komentár
