O fernete z kánojky

Keď sme po splave v Gabčíkove vykladali na auto čln, stalo sa nevídané - vypadla z neho fľaša fernetu. Hľadeli sme na ňu ako na zjavenie. S tým člnom sme už boli na dvoch splavoch - štyrikrát sme ho vykladali na auto, obracali hore dnom a teraz toto. Fľaša bola asi dobre zaklesnutá vedľa vzduchovej nádrže v špici kánojky. Mal som predstavu, komu asi mohla patriť, predtým sme boli na jednom veselom splave, kde mohla ostať pozabudnutá, tak som si povedal, že objav čestne oznámim a poteším majiteľa. Došli sme domov, fľašu som dal do chladničky. Bolo už načatá, a tak ma to zlákalo ochutnať, čo sme to v člne tak dlho prevážali. Veď majiteľ si nevšimne, ak z máličko načatej fľaše ešte trocha ubudne. Fernet nebol zlý, ale ostal som svojmu predsavzatiu verný. Fľaša poputovala naspäť do chladničky.

Asi by som na druhý deň bol nález čestne ohlásil, ale kamarát, ktorý by mohol vystopovať majiteľa, práve odcestoval. Tak som fernet trošička ochutnal znova. Ale naozaj len máličko. Hovoril som si: Čo by som to bol za kamaráta, keď kamarátovi vypijem fernet? Čo by si o mne pomysleli?

Na ďalší deň ma fľaša znova lákala - veď si nemôžu pamätať, koľko tam toho fernetu presne bolo. A iste by mi dali odpiť ako nálezné. Tak som si znova dal kvapku.

Aj ďalší deň ma fernet znova lákal. Ked som o fľaši rozmýšľal, tak mi napadlo, že pri prevoze autom pokojne mohla vypadnúť z člna a rozbiť sa. Klamať? hovorím si. To teda nie. Čestne priznám, že mi fernet zachutil. Veď napokon, tým, že tú fľašu zabudli v člne, ohrozili mňa aj moje auto, ba aj cestnú premávku. Môžu byť radi, že im nevynadám. Nieto ešte dostať nazad fľašu fernetu. Tak som si z fľaše znova odpil.

Na druhy den ma ale hryzlo svedomie. Fernet mi stale chutil, a co sa tyka obsahu flase, ten viditelne ubudal. Zaumienil som si, ze porozpravam kamaratovi, ako to bolo s tou flasou, a ak sa najde majitel, tak mu kupim novu flasu, a aby to bolo fer, trocha z nej spolu odpijeme. Iste bude suhlasit.

Ked som sa napokon stretol s kamaratom, bolo to v takom zhone, ze o fernetovej zalezitosti nebol cas hovorit. Cestne priznam, mlcal som nej aj preto, lebo vo mne zacal hlodat cervik pochybnosti, ci tych majitelov, ktori sa prihlasia k flasi, nebude privela. Okrem toho, etiketa na flasi z clna bola dost osuchana. Ktovie odkedy tam flasa bola zasprajcovana, a ktovie, ci sa na nu neulakomi nepravy majitel? Keby som na lodenici vyvesil oznam "V kanojke sa nasla flasa fernetu. Komu patri, nech sa prihlasi," iste by sa mnohi prihlasili len preto, aby videli toho ksichta, co takto dobrovolne vracia najdeny poklad. Takto uvazujuc som dopil posledne zvysky fernetu. Kedze si vsak nie som naistom, ci som sa zachoval cestne, pisem tieto riadky o tom, ako pritazlivost fernetu prekonala pekne predsavzatia. (Asi sa tak v historii nestalo prvykrat.) Nehlaste sa, prosim, vsetci. Radsej si vzdy dobre prezrite cln. Mozno aj vy budete musiet riesit podobnu flaskovu dilemu. Pravdepodobnost je mozno vyssia, ako pravdepodobnost uspesnej vyhry v lotte. Ved na vode byva veselo.