Cudzincom sa paci melodia slovenciny, ale trapia ich slova krk, prst, zmrzlina...

Ucitelky slovenskeho jazyka z Centra dalsieho vzdelavania Univerzity Komenskeho v Bratislave pri praci s cudzincami nadobudaju cenne didakticke aj odborne jazykove poznatky, ktore vyuzivaju pri dalsom zefektivnovani vyucby slovenciny ako cudzieho jazyka, ale dozvedaju sa aj to, co sa cudzincom na slovenskom jazyku paci a co im pri zvladnuti nasho jazyka robi najviac problemov. Anketa Panoramy.sk.

Co je pri studiu slovenciny pre zahranicnych studentov najtazsie?

Mgr. Vladimira Gecova: V prvom rade prepinanie jazykovych kodov (jazykov). Studenti castokrat nedokazu "zabudnut" na svoj materinsky jazyk a nechapu, ze system slovenskej gramatiky je diametralne odlisny ako v ich rodnej reci. Maju problem pocuvat lektora, opakovat, citat, pisat a artikulovat. Pisomny prejav je tazko zvladnutelny. Neplati to pre vsetkych rovnako. Studenti zo slovanskych krajin sa dokazu "skamaratit" so slovencinou najrychlejsie.

PhDr. Maja Vrabelova: Najtazsie je pochopit jazykovy system, ze slovencina ma deklinaciu, v ktorej sa meni vsetko, rody - ktore su uplne ine napriklad ako v spanielcine, nemcine, ale i v rustine. Mame casovanie, dokonave a nedokonave slovesa, to vsetko je tazke pochopit. Narocne su aj predlozky a ich viazanost na pady, najtazsia je predlozka NA, viaze sa so 4. padom i 6. padom podla otazky KAM? KDE? Podobne su predlozky, pred, pod, nad, za, vo vseobecnosti predlozky su jednou z najtazsich kategorii.

PhDr. Iveta Andorova: Pre vsetky narodnosti je narocny gramaticky system jazyka. Pre Slovanov je, samozrejme, o nieco jednoduchsi, ale na druhej strane sa im to pletie s ich rodnym jazykom.

Dr. Martina Ulicna: Mnozstvo sufixov v singulari a v plurali mien, ktore sa kombinuje s prepoziciami na vyjadrenie jednotlivych syntaktickych vztahov, dalej komplikovany system verbalnych prefixov spojeny s kategoriou verbalneho aspektu.

Pre ktoru jazykovu skupinu cudzincov je studium slovenciny najtazsie? Tipujeme, ze pre po cinsky hovoriacich...

Mgr. Vladimira Gecova: Su to najmä cudzinci hovoriaci po arabsky a Aziati hovoriaci po cinsky, po vietnamsky a po mongolsky.

PhDr. Maja Vrabelova: Pre vsetkych studentov, ktori neovladaju iny cudzi jazyk okrem svojho materinskeho, mam na mysli, ak sa student nikdy pred slovencinou este neucil ziaden cudzi jazyk, tak nema jazykove navyky ucenia sa cudzich jazykov. Okrem toho nie je s tymto studentom ziaden kontakt mimo vyucovania, ak ucitel neovlada jeho rodny jazyk. Urcite maju väcsie problemy studenti z Azie, pretoze ich jazyky maju iny gramaticky system, fonetika je zalozena na tonoch. Studenti zo slovanskych krajin sa ucia rychlejsie avsak maju zase sklony neucit sa pravidelne, pretoze rozumeju viac nez studenti z Azie, Afriky, Latinskej Ameriky.

PhDr. Iveta Andorova: Pre studentov z Azie (Japonsko, Korea, Cina, Vietnam…) je velmi narocna vyslovnost slovenskych hlasok, pre studentov hovoriacich po arabsky je tazke zvyknut si na samohlasky v ustnom aj pisomnom prejave, pre studentov hovoriacich po anglicky je narocne pochopit system sufixov.

Dr. Martina Ulicna: Iste su to studenti, ktorych jazyky nie su flektivne, ale ak sa nezameriame na konkretny vychodiskovy jazyk, vseobecne mozno povedat, ze su to studenti, ktori ovladaju iba svoj rodny jazyk. Znalost jedneho alebo viacerych cudzich jazykov vyrazne zjednodusuje studium kazdeho dalsieho, vratane slovenciny.

Ktore slovenske slova su pre zahranicnych studentov slovenciny najzradnejsie?

Mgr. Vladimira Gecova: Napr.: prst, blizky, dochodca, polnohospodarstvo, zaneprazdneny, zapamätat si, doverovat, nizsi, najsirsi, zmrzlina atd.

PhDr. Maja Vrabelova: Tie, ktore maju len konsonanty/spoluhlasky: krk, krv, prst, zmrzlina, strnast, styridsat, styristo, ale tiez slova: vzdy, zvlast, vsetci, vsetko, vyslovnost, den, dakujem, dievca, chciet - chcem, chcu...

Niektore slovenske slova maju uplne iny vyznam v ich jazyku, napriklad slovo PAN – v spanielcine znamena chlieb, PERO v spanielcine znamena pes, MALO, po spanielsky znamena zle, SOL v spanielcine znamena slnko, atd. UZASNY v slovencine pre rusky aj srbsky hovoriacich ma uplne iny vyznam – velmi zly, ak niekto prijemne vonia v slovencine, v rustine naopak zapacha atd.

PhDr. Iveta Andorova: Väcsinou su to slova so skupinou spoluhlasok, napr. zmrzlina, hrstka, prchky, zmrznuty, tlk, stlp, pripadne dlhsie slova ako zaneprazdneny, nevypocitatelny.

Dr. Martina Ulicna: Nie su to rovnake slova u kazdeho studenta, najtazsie su pripady medzijazykovej interferencie, napr. s ruskym jazykom typ фонтан - fontana (rozdiel v rodoch), alebo asymetrie typu when (когда) oproti slovenskemu ked / kedy. Pre studentov s ruskym / anglickym kontaktnym jazykom su dalej problemove vztahy s modalnym verbom moct / vediet oproti can (мочь). Ako problemova sa javi aj väzba mat rad / rad robit atd.

Ktore slovenske slova sa zahranicnym studentom najviac pacia? Co sa im zvykne pacit na slovencine?

Mgr. Vladimira Gecova: Napriklad kamarat, rozumiet, tazky, zena, volno, paci sa mi, mam rad/rada, ahoj, atd. Studentom sa nepaci gramatika. Pacia sa im jednotlive slova, ktore si osvoja, a potom ich pouzivaju v komunikacii aj v kompoziciach. Je to u kazdeho individualne.

PhDr. Maja Vrabelova: Maju radi slovensku melodiu, ako im jazyk znie, jeho mäkkost, ako kladieme otazky, paci sa im ako "spievame" napriklad aj pri pozdravoch, na zaciatku sa im zda slovencina velmi tazka, neskor, ked sa ucia dlhsie a su schopni hovorit, tak zacinaju byt hrdi na seba, ze sa naucili jazyk. Hovoria, ze ked hovoria po slovensky akoby spievali. Pacia sa im zakladne pozdravy, otazka ako sa mas, co robis – prave tu je melodia velmi jasna. Velmi tazke su hodiny, otazka: kolko je hodin, najmä ked hovorime: 13:15 (stvrt na dve), 15.40 ( o pät minut tri stvrte na styri) - toto su velmi zaujimave momenty, ktore si rodeni Slovaci ani neuvedomuju, aky mame krasny jazyk, ale velmi tazky.

PhDr. Iveta Andorova: Studentov prijemne prekvapuje, ak sa niektore slovenske slova podobaju slovam v ich v rodnom jazyku, ale maju iny vyznam a z toho vznikaju rozne humorne situacie. Niektorym studentom sa pacia slovenske spoluhlasky, ktore sa nevyskytuju v ich abecede a zdaju s im smiesne (napr. c, dz).

Dr. Martina Ulicna: Je to velmi individualne, niekomu sa pacia specificke zvuky jazyka, iste ustalene slovne spojenia a frazy (napr. Nech sa paci), alebo nejake detaily, ktore vyplyvaju z porovnania slovenciny s rodnym jazykom studenta.

Co je pre Vas najuzitocnejsou pomockou pri vyuke slovenciny?

Mgr. Vladimira Gecova:Pre mna osobne je to obrazovy material (subor situacnych obrazkov z akejkolvek oblasti, obrazky osob i predmetov), obrazkovy slovnik a nazorne pomocky.

PhDr. Maja Vrabelova: Ak ucitel ovlada ine jazyky a stale sam nezabuda, ako sa on sam ucil cudzie jazyky, treba neustale hladat nove a lahsie sposoby ako vysvetlit zlozitu gramatiku napriklad dokonavych a nedokonavych slovies, ako vysvetlit komparaciu adjektiv (stupnovanie pridavnych mien). Hoci ucime slovencinu cez slovencinu, je vybornou pomocou ak ucitel ovlada v nasej skole anglictinu, spanielcinu, rustinu, toto su najcastejsie jazyky, s ktorymi sa da dohovorit so studentmi.

Najuzitocnejsou pomockou su OBRAZKY, najmä v zaciatkoch ucenia, dobra ucebnica a pracovne listy, audio nahravky a samozrejme velka TRPEZLIVOST, POROZUMENIE zo strany ucitela.

Treba dbat tiez na kulturne rozdielny (tzv. Cross-cultural differences) a neposudzovat ihned studentov, ze su neslusni, vela situacii, ktore su uplne bezne v Azii alebo v Latinskej Amerike, v arabskych krajinach su spolocensky prijimane ako nevhodne.

V Azii si osoba nikdy neutiera nos do vreckovky, ak ma napriklad nadchu, ale je naopak "slusne" smrkat-potahovat nos, alebo vycistit si nos ako to robia bicyklisti ... dievcata sedia zvlast, nesedia pri chlapcoch, chlapci odchadzaju prvi z triedy (arabski chlapci) .... atd.

PhDr. Iveta Andorova: Nazornost, vytvaranie komunikacnych situacii.

Dr. Martina Ulicna: Samozrejme ucebnica, ktora dobre spoji gramaticky material s obohacovanim lexikalnej roviny. Ako doplnkovy material cokolvek nazorne – obrazkovy material, prezentacie s porovnanim lexikalnych ci gramatickych javov, dalej drilove cvicenia na automatizaciu problemovych javov...

Aky je podla Vas priemerny cas potrebny na osvojenie si slovenciny - tak aby sa student vedel dorozumiet v beznom styku so Slovakmi - odpoved asi zavisi od intenzity jazykoveho kurzu...

Mgr. Vladimira Gecova: Na to neexistuje jednoznacna odpoved, pretoze u kazdeho je to individualne. Clovek, ktory ma jazykove myslenie, sa uci rychlejsie. Je rozdiel medzi slovansky hovoriacim studentom a tym, ktoreho rodny jazyk nema spolocne vetvy so slovencinou. Intenzita jazykoveho kurzu neodraza schopnost studenta dorozumiet sa. Iba ciastocne. Vsetko zavisi od vole a motivacie studenta ucit sa a hovorit po slovensky. Myslim, ze v priebehu 3-4 mesiacov by mal byt schopny komunikovat so zakladnym lexikalnym fondom, mal by sa vediet opytat, pohotovo reagovat v danej situacii, vyjadrit svoj nazor na levelovej urovni A2.

PhDr. Maja Vrabelova: Ak sa uci denne 4-5 hodin slovenciny, tak potrebuje minimalne 6 mesiacov aby zvladal uroven A1, A2 a je schopny dohovorit sa bezne temy, ovlada vsetky slovesne casy - pritomny, minuly a buduci cas, pozna cele sklonovanie v jednotnom cisle a z mnozneho ovlada 1.a 4.pad.

V letnom semestri sa zacinaju ucit mnozne cislo a okrem beznych tem uz na vyssej urovni B1-B2 preberaju tiez odborne texty zo svojich odborov – medicinske, ekonomicke, technicke a pod.

Plynulo hovoria studenti t.j. uroven C1-C2 na konci druheho rocnika na vysokej skole, dokazu uz chapat vtipy, politicku situaciu – sledovat v televizii relacie na vysokej urovni.

Azijski studenti su vyborni v gramatike, ale su tazko zrozumitelni, malo sa stretavaju so Slovakmi a väcsinu testov na univerzite absolvuju pisomne. Naopak Latinoamericania a Africania su zhovorcivi, stretavaju sa so Slovakmi aj inymi narodnostami, s ktorymi su nuteni hovorit po slovensky.

PhDr. Iveta Andorova: Absolvent 5-mesacneho denneho kurzu (20h tyzdenne) sa vie dorozumiet. Pokial klient/student potrebuje zvladnut cely gramaticky system jazyka, pripadne vediet sa dorozumiet v profesionalnej sfere/v studijnom odbore, je vhodne absolvovat 10-mesacny intenzivny kurz (20h tyzdenne).

Dr. Martina Ulicna: Ak hovorime o dennom kurze (4 vyucovacie hodiny SJ denne), je to minimalne 5 mesiacov az jeden skolsky rok. Hovorime o potencialnej schopnosti vyjadrit svoje myslienky relativne jednoduchym sposobom a ak sa obmedzime na komunikaciu v spisovnom jazyku.