Ctihodny basnik a skandaly

This text is in Slovak language only.

Basnik Pavol Orszagh Hviezdoslav sedi oproti Slovenskemu narodnemu divadlu, v rukach drzi knihu a brko, ale nepise. Ani necita. Akoby nacuval.

Dna 26. septembra 1937, ked mu slavnostne odhalili pomnik, hrali v divadle jeho dramu Herodes a Herodias. Literat, mierne nakloneny smerom k divadlu, naozaj akoby daval pozor, ci herci spravne prednasaju text a ci divaci tlieskaju.

Podla sprav dobovej tlace, ktore uchovava Archiv literatury a umenia Slovenskej narodnej kniznice, bolo vtedy vsetko tak, ako malo byt. Noviny nesetrili chvalou, vysoko hodnotili hru, a pomniku venovali vela pozornosti. Dennik Slovak 27. septembra 1937 napisal, ze "na slavnosti pri jeho odhaleni, ktorej zicilo i pocasie, sa za krasneho jesenneho dopoludnia zucastnilo vari vyse 15-tisic ludi, ktori zaplnili priestranstvo pred Slovenskym narodnym divadlom a prilahle ulice".

Dennik sa zmienoval aj o ucasti predsedu ceskoslovenskej vlady Milana Hodzu a ako to uz pri takych prilezitostiach byva, bilancoval, a zasluhu o postavenie pomnika pripisal prvemu zboru americkej Slovenskej ligy: "Myslienka postavenia pomnika bola nadhodena este 4. augusta 1926 na schôdzke zboru. Potrebny kapital zohnal sa verejnymi zbierkami, ktore vyniesli 194 000 Kcs. Krajinsky vybor dal na tento ciel 100 000 Kcs a tak pomaly sa prekonavali vsetky tazkosti. Prvy subeh bol vypisany 4. decembra 1931, po ktorom nasledoval uzsi subeh. Zvitazil navrh akademickych socharov Ihriskeho a Pospisila."

Koncepcia pomníka, ktorú vytvoril Vojtech Ihriský a Jozef Pospíšil v spolupráci s architektom Júliusom Lehockým sa však od jeho konečnej podoby líšila. Pôvodne mali za sochou básnika v nadživotnej veľkosti stáť na polkruhovom pôdoryse kamenné stĺpy a tie mali niesť kamenný architráv s textom z Hviezdoslavovej básne. Namiesto nich za sochou vysadili rad tují.

Iny bol aj pouzity material. Hviezdoslav mal byt z bieleho talianskeho mramoru, ale sochu odliali z bronzu. Ohlasovana zmena zaujala verejnost uz pri skusobnom postaveni modelu v auguste 1937. Slovensky juh 13. augusta 1937 napisal., ze od talianskeho mramoru sa ustupilo pre "pre sankcie pocas taliansko-habesskej vojny", a ze je to na ukor pomnika. Este väcsmi sa nad bronzom rozhorcoval redaktor revue Slovenske pohlady Koloman K. Geraldini: "Zvykli sme na bronzove sochy politikov, vojvodcov, robotnikov padlych pri praci, atd (ak sa hodia k okoliu), ale co ma s tymto basnik Hviezdoslav, ktory pre nas znaci bytost cisto duchovnu, tomu nerozumieme! Vzhladom na osobnost basnika Hviezdoslava je teda biely mramor jedine pripustny, o tom nemusi byt sporu.... Ze by tu hrali rolu financie, o tom pri prvom pomniku Hviezdoslavovi (v 18. roku nasej samostatnosti!) nemôze byt ani reci a bol by to priam kulturny skandal, keby sme mali vzhladom na financie odkraglovat len tak hala-bala sochu muza, ktory nam prerazil okno do sveta este za poroby."

Skandal-neskandal, popri politikoch, vojvodcoch a robotnikoch si Slovaci zvykli aj na bronzoveho Hviezdoslava.

Od pätdesiatych rokov sa poetovi tazsie nacuva, co hraju v divadle, pretoze pomnik posunuli dalej od divadla, smerom do stredu namestia. Neskôr pred nim vybudovali betonovu nadrz podkoviteho tvaru s fontanovymi tryskami.

Basnikovi uz dlho nerobia spolocnost zelene tuje. Nedavno mu z kazdej strany pristavali stlpiky s versami. Nie je to vsak pokus o navrat k pôvodnej koncepcii pomnika. O skutocnom zamere tohto doplnku sa vela diskutovalo, a padla kritika, ze stlpiky nie su dotvorenim pomnika, ale iba dalsou zabranou v pristupe na pesiu zonu a k uz aj tak oplotenemu americkemu velvyslanectvu. Po sedemdesiatich rokoch sa v slovenskych mediach v suvislosti s Hviezdoslavovym pomnikom opät ocitlo slovo skandal.

Ida Bibelová