Kukla Lookout Tower and Certove Zuby Rocks

Rozhľadňa na Kukle je od 5. júna 2021 uzavretá. Bola veľmi schátralá.

Mozno ste si aj vy vsimli, ako nevyrazne je umiestneny jeden z mala uplne zachovanych hradov v okoli Bratislavy - Cerveny kamen. Na rozdiel od viacerych malokarpatskych zrucanin, ktore vidno zdaleka, je tento vynimocne zachovany hrad takmer schovany v lesoch, na ubociach Malych Karpat. Ked napriklad idete autom po ceste z Modry cez Dubovu do Castej, odkial vedie jedna z cestnych odbociek na hrad, hrad uvidite len na niektorych kratkych usekoch. No, Oravsky hrad to nie je. Predsa vsak existuje miesto, odkial mozno Cerveny hrad vidiet v plnej krase a mat ho ako na dlani. Je nim pomerne malo znama rozhladna na susednom – juznejsom vrchu – Kukla. O tejto rozhladni som sa dozvedel nahodou, ked som zistoval, ako sa mozno dostat na horolezecke cvicne skalky nazvane Certove zuby. A velmi rad ju zaradujem do zoznamu vyhliadkovych miest v okoli Bratislavy.

Najprv, ako sme sa dostali na Kuklu my, pri nasom pohodlnom vylete: Odviezli sem sa autom do Dubovej a tam sme odbocili dolava na chatu Fugelka, kde sme zaparkovali a pobrali sme sa dalej po chodniku. Bol to jeden z nasich poslednych jesennych vyletov a zakratko sme zistili, preco sa Dubova vola Dubova. Kracali sme po modrej znacke prijemnymi, nie velmi hustymi lesmi a zo stromov prsali zalude, pod chvilou bolo pocut suchot, ktory pri tom vydavali. Po dvadsiatich minutach chôdze po pohodlnom chodniku sme prisli na razcestie Pred vrchmi, z ktoreho je mozne pokracovat smerom na hrad Cerveny Kamen (1 hodina), alebo odbocit dolava a vystupit na Kuklu (45 minut). Nasim prvym cielom bola Kukla. Zakratko sme sa dostali nad ubocie, z ktoreho uz bolo vidiet hrad. Potom chodnik zacne strmsie stupat a po chvili sa zadychany chodec dostane na Kuklu, pod vyhliadkovu vezu, ktora je v nadmorskej vyske 564 metrov. To je na Male Karpaty uz celkom slusna vyska a je to vyssie, nez poloha hradu Cerveny kamen.

Samotná vyhliadková veža nie je taká mohutná ako neďaleká vyhliadková na Veľkej homole. Informačná tabuľa upozorňuje, že na ňu môžu zároveň vystúpiť najviac tri osoby. Z veže vidieť dobre hrad Červený kameň, úbočia Malých Karpát a tiež rovinu pod nimi. Počas našej návštevy sa nám zdalo, že na Kukle nie je až taká premávka ako na spomínanej susednej rozhľadni Veľká homoľa. Našťastie, pretože jeden z mladých účastníkov našej pamätnej výpravy začal testovať zemskú príťažlivosť a pustil voľným pádom z rozhľadne poloprázdnu plastikovú fľašu. Náležite sme ocenili tento mysliteľský pokus, ktorý by v časoch d’Artagnana stačil na pasovanie za mušketierskeho sluhu a pobrali sme sa po hrebeni chodníkom ktorý vedie na Zochovu chatu (necelé 4 km), pri ktorom sme mali nájsť aj Čertove zuby, skalky využívané ako cvičný horolezecký terén.

Skalky sa neobjavovali, a keďže sme o nich mali len hmlistú informáciu, odbočili sme doľava a motali sme sa medzi zaujímavo poskrúcanými stromami, ktoré sú pomerne typické pre malokarpatské hrebene. Neúspešne. A tak sme sa vrátili nazad na chodník. Našťastie, oproti nám šla dvojica, ktorá nám poradila:

“Však tuto sú, tie cvičné skaly,” povedal mladý muž a ukázal doľava. A hľa, napravo od chodníka, len nejakých 30-40 metrov nad nami, sa v lístí črtali Čertove zuby.

O Certovych zuboch treba povedat, ze su naozaj ako certove. Ceria sa na hrebeni Kukly - ostre, nesumerne. Toto priblizne 20-metrov vysoke bralo sa odlisuje od väcsiny malokarpatskych skaliek tym, ze nie je z vapenca, ale z kremenca. Jeho hrany sa mi zdali byt take ostre, ze som sa zacal obavat, ci by neprerezali nase starucke lezecke lano. Ani sme ho velmi neskusali pouzit, len sme na Certovych zuboch trocha lenosili. Ked ich obidete dookola, mozno sa na nich prijemne usalasit. Skala je miestami sfarbena do cervena, a jej hrany su naozaj ostre. Stiepky z tejto skaly by sa hodili pravekym lovcom na vyrobu ostepov. Ak sa mylim, opravte ma.

Po chvilke lenosenia na Certovych zuboch sme pokracovali dalej po chodniku, ktory vedie na Zochovu chatu, ale zakratko sme pri razcesti Tri kopce z neho odbocili smerom nadol na chatu Fugelka. O tejto chate a jej areali treba povedat, ze v roku 2009 mal uz svoje najlepsie roky za sebou – alebo iba pred sebou?.. Kedysi tam bola aj cvicna umela lezecka stena, ale teraz zarasta burinou. V areali su vsak aj udrziavane male chatove zruby, ktore pritahuju navstevnikov.

Po navrate z vyletu do Dubovej sme skoncili, ako inac, na Malokarpatskej vinnej ceste. Tam sa vzdy najde nejaka vinarnicka alebo predajna vina. Ale o tom az nabuduce.

Vlado Bibel

Pripojte komentár