Ostrihomska bazilika: Zo Sturova cez Most Marie Valerie

Pohľad na ostrihomskú baziliku nad Dunajom je z bazénu štúrovského termálneho kúpaliska taký lákavý, že človek môže až zapochybovať, či je bazilika skutočná. Či to nie je iba reklamný pútač, ako napodobenina pohára s pivom nad miestnym občerstvovacím areálom. Od návštevy atraktívnej sakrálnej pamiatky v minulosti odrádzala ruina mostu medzi slovenským Štúrovom a maďarským Ostrihomom. Výlet do Ostrihomu nebol len tak na skok. V júni 2009 nás však ostrihomská panoráma zlákala celkom poľahky, pretože obnovený Most Márie Valérie od roku 2001 funguje tak, ako má.

Pred vstupom na most sme neobdivovali iba vyhlad na impozantnu stavbu. K zastavke nas nemotivovalo iba dobre stanoviste na panoramaticku snimku nabrezia s bazilikou, ale aj zvuky, ktore sa niesli nad riekou. Najprv sa ozvali od slovenskeho brehu a potom z madarskeho. Ked sme vyzreli dolu z mosta, vsimli sme si siator, v ktorom energicky dirigovala zena maly spevacky zbor. Zvuky sa miesali so svistanim vetra a s hukotom aut, ale aj tak boli pôsobive, zvlast, ked spev a neskôr aj muzicirovanie vyznievalo ako harmonicky dialog medzi dvomi brehmi. Podujatie so zaujimavym nazvom - akvafon - sa konalo uz tretikrat. Škoda len, že na oboch brehoch sa našlo iba zopár poslucháčov. Podujatie však aj napriek tomu muselo mať širšiu odozvu, lebo hudba, spev a prednes sa tak zamiešali do bežných zvukov prostredia, že to museli vnímať aj turisti hore pri bazilike, aj peší prechádzajúci mostom, a aj lodné posádky a pasažieri lodí na Dunaji.

Most postavili v roku 1895 a bol pomenovany podla najmladsej, stvrtej dcery rakusko-uhorskeho cisara Frantiska Jozefa a Alzbety Bavorskej (znamej ako Sissi). Arcivojvodkyna Maria Valeria mala vtedy tridsat rokov. Most bol uz tretim, ktory v Uhorsku nazvali menom prislusnikov habsburskej monarchie. Maria Valeria tam bola oblubena, mozno prave preto, ze bola najmilovanejsim dietatom mimoriadne popularnej Sissi. Nemenovane historicke zdroje uvadzaju, ze keby sa narodila ako chlapec, dostala by meno Stefan, takze aj to bol mozno dôvod, preco po nej pomenovali most veduci k mestu, kde prisiel na svet legendarny Sväty Stefan - zakladatel Uhorskeho kralovstva. A na dôvazok - klebetne jazyky rozchyrovali, ze vraj nebola dcerou mocnara Ferenca Jozku, ale hriechom tajnej lasky pôvabnej Sissi a jej obdivovatela, madarskeho premiera Gyulu Andrassiho. Ctihodnejsim argumentom pre pomenovanie mostu je vsak povest Marie Valerie ako aktivnej organizatorky charitativnych podujati a mecenasky nemocnic, utulkov a Cerveneho kriza.

Za mostom ocari prichadzajuceho atmosfera historickeho mestecka s uzkymi ulickami, kostolnymi vezami, utulnymi namestickami. Ostrihom je jedno z najstarsich madarskych miest a tamojsie osidlenie sa datuje uz od davnych dôb kamennych, zeleznych, keltskych a rimskych. Archeologovia tam maju trvale bydlisko a stalu pracu.

Vystupali sme po strmych uzkych schodikoch - nazvanych Macacie schody az hore k bazilike. Hradny vrch, na ktorom stoji, bol pôvodne miestom sidla velkokniezata Gezu, ktoremu sa na hrade narodil syn Vajk. Z neho sa po krste stal Stefan, korunovany roku 1000 za uhorskeho krala. Historiu zvecnuje velka biela plastika priamo pred dunajskymi hradbami obkolesujucimi baziliku. V casoch panovania Stefana tu vsak este terajsia bazilika nestala, postavili ju az v 19. storoci na mieste dvoch starsich chramov. Hradby a strategicka poloha baziliky napovedaju, ze tunajsi obyvatelia v priebehu staroci okusili mnohe vojnove utrapy. V 13. storoci na mesto a kralovsky hrad zautocili Tatari, v 14. storoci ho vyplienil cesky kral Vaclav a v sedemnastom sa dostal do pazurov Turkov. Moslimovia aj krestania striedavo mesto usilovne stavali a nicili, pravda vsak je, ze stopy po orientalnej architekture neuprosne likvidovali najprv vitazi a potom cas. Ostali z nich iba zvysky tureckeho opevnenia, mesity a kupelov.

Mesto prestalo byt sidlom uhorskych kralov v polovici 13. storocia, pre turecke vyboje sa z neho stiahol aj biskup a biskupsky urad sa na svoje historicke sidlo vratil az v roku 1820. Baziliku vystavali v rokoch 1822 - 1869. Stavba v klasicistickom style ohromuje svojimi rozmermi: vyska domu je 71,5 metra, ma giganticke obluky a vo vnutri je obrovsky oltar talianskeho majstra Michelangela Grigolettiho.

Z hradieb sa divame na "macacie schodiky", od rieky strieda zvuk lodnej sireny hudba "akvafonu". Na hradbach santia deti skolskeho vyletu, zda sa, ze ich sprievodcovia maju pevnejsie nervy ako my. Vôbec ich neokrikuju, len miernym hlasom vyzyvaju rozblaznenych tinedzerov, aby zoskocili a pobrali sa dolu.

Mesto pod Hradnym vrchom zije nedelnym ruchom, vsade sa trusia ludia, kde sa da, parkuju auta, a plne je aj dunajske rameno, ktore sluzi ako pristavisko jacht. Prechadzame cez mostik, ktory sa klenie ponad bielymi stihlymi plavidlami, a tak troska zavidime tym, ktori sa sem-tam objavia na plalube. Predpokladame, ze je to idealne vikendove miesto pre vyletnikov z Budapesti, ved do madarskej metropoly je to stadialto asi 50 kilometrov.

Stare ostrihomske centrum sa vola priznacne Vizivaros, cize Vodne mesto. Orientacne tabulky so sipkami davaju turistom na vyber - okrem baziliky môzu navstivit Muzeum krestanstva v Primacialnom palaci z konca 19. storocia, pristavit sa pri barokovych sakralnych stavbach a ti sportovejsie zalozeni mozu z Vodneho mesta vyrazit k vode - do ostrihomskeho akvaparku.

Nase auto sme pre nedostatok miesta zaparkovali tesne pri siatri, kde sa rozlozil zvukarsky stab akvafonu. S ospravedlnujucimi vyrazmi na tvarach startujeme a pridavame tak nechtiac do melodie trochu kakofonie z utrob skodovky. V Sturove sa este pristavime pri tabulke s najnovsimi informaciami o moste Marie Valerie. Most prestal sluzit v rokoch 1919 az 1927, ked ho opravovali. Na Vianoce 1944 ho vyhodili do vzduchu ustupujuce nemecke jednotky a vybuch tazko poskodil dva hlavne nosne piliere. Z mosta ostala ruina na dlhych 56 rokov. K zivotu sa prebral vdaka slovensko-madarskej dohode o jeho spolocnej obnove a fondom Europskej unie, po rekonstrukcii je v prevadzke od oktobra 2001.

(ib)