Roland, Maximilian a potrestani cikajuci chlapci

This text is in Slovak language only.

Udatní rytieri s mečom obvykle žnú viac sympatií ako panovníci na tróne. Býva to tak v románoch a vo filmoch, ale aj v živote. Dôkaz nájdete na bratislavskom Hlavnom námestí. O priazeň "ľudu" tam zviedol súboj cisár Maximilián II. a rytier Roland. Miestom ich pomyselného súboja bola fontána stojaca v strede námestia. Oficiálne sa volá Maximiliánova fontána, no väčšina Bratislavčanov ju pozná ako Rolandovu. Rytier Roland je nepochybne populárnejší a jeho miesto na vrchole fontány neohrozili ani historici. Podľa nich bradatý muž v renesančnom brnení, ktorý drží v ľavej ruke meč a pravou sa opiera o štít s uhorským znakom znázorňuje syna Ferdinanda Habsburského, Maximiliána II., prvého cisára korunovaného v Bratislave.

O pohnutých okolnostiach, ktoré sprevádzali postavenie fontány, píše historik umenia Ivan Rusina v knihe Renesančná a baroková plastika v Bratislave:

"Dvanasteho septembra 1563 vrcholili v Bratislave slavnosti pri prilezitosti korunovacie Ferdinandovho syna Maximiliana a jeho manzelky Marie, ale ich veselie narusila tragicka udalost - poziar a s nim spojene obete na zivotoch. Za hradbami nedaleko uhorskeho tabora postavili dreveny hrad a jeho dobytie malo byt sucastou renesancnych hier. Neopatrnostou talianskeho ohnostrojcu vypukol poziar, hrad zacal horiet a v jeho plamenoch zahynulo niekolko ludi, mnohi dalsi umreli neskôr na popaleniny. Hasenie bolo velmi nedostatocne a pomale pre nedostatok vody. Na druhy den veselie korunovacnych slavnosti pokracovalo, ale na pamät tejto udalosti dal cisar Maximilian II. postavit fontanu na hlavnom bratislavskom namesti. Jej autorom bol deutschaltenbursky kamenar Ondrej Luttringer a podla napisov fontanu dokoncili v roku 1572.

Vo vrchole tejto dvanastnadrzovej fontany s hranolovym driekom, dekorativnymi clankami a napisovymi tabulami je postava rytiera, podla miestnej tradicie Rolanda, po ktorom ju aj pomenovali. Cast badatelov vsak sochu rytiera povazuje za cisara Maximiliana, a tak sa vynara otazka: Rolandova alebo Maximilianova fontana?

Postava rytiera Rolanda v pancieri sa vo vytvarnom umeni objavuje od stredoveku, a pretoze symbolizoval mestske prava, jeho sochy umiestovali na trhoviskach. Zobrazovali ho s obnazenou hlavou a vytasenym mecom. Kedze bratislavske dielo tieto znaky nema, nejde pravdepodobne o sochu Rolanda, ale Maximiliana. Aj dalsie skutocnosti opravnuju tento predpoklad: Maximilian bol objednavatelom fontany, na stite je erb jeho kralovstva a dedikacne napisy su zdravicou cisarovi a jeho zene. Dielo sa nezachovalo v pôvodnom stave, ale je vysledkom renovacie zo zaciatku 18. storocia."

Rôznymi podobami fontány sa zaoberá historik Štefan Holčík, ktorý v knihe Bratislavské fontány uvádza, že k pôvodnému stĺpu fontány patrili aj postavy štyroch cikajúcich chlapcov. V 18. storočí ich nahradili cudnejšou výzdobou. Výmenu sprevádzajú historky, v ktorých mravopočestným meštiankam prekážala nahota a verejný vylučovací akt a dovtedy sa odvracali od fontány, až kým roztopašné cikajúce chlapčatá nepotrestali a nesňali ich z fontány.

Holcik popisuje zmeny z 18. storocia takto: "Stlp zvysili, doplnili o siroku kamennu misu zo zrusenej fontany v parku Letneho arcibiskupskeho palaca. Cast stlpu s chlapcami nahradili podobnou, na ktorej puttovia nesu ryby. Pôvodnu kamennu cisternu nahradili novou, velmi vysokou a objemnou. Na jej obvode su vytesane maskarony, z ust ktorych vytekala voda do mensich nadrzi. Tie sa vsak nezachovali."

V roku 2007 pristavali k fontane obvodovy mramorovy okruh, na ktorom sa da sediet. O jeho funkcnosti, ale aj estetickej stranke sa diskutuje. Mnohi povazuju najnovsi doplnok za necitlivy zasah, za prvok, ktory sa k starobylej fontane vonkoncom nehodi. Nech je to už akokoľvek, nový vzhľad fontány pripomína, že historické pamiatky nepodliehajú iba zubu času, ale aj dobovému vkusu, a že preň prišla fontána aj o cikajúcich chlapcov. Cast stlpu s ich postavickami je dnes sucastou mensej fontanky, ktora stoji vo dvore domu na Ursulinskej ulici cislo 6. Do dvora sa nie vždy dá dostať, často býva uzavretý.

K torzu stlpu pridali na vrchol rybu s otvorenou papuľou, pôsobí to dohromady veľmi nesúrodo a rozpačito. Možno práve preto je fontánka taká zastrčená. Asi je to škoda, určite by stálo zato odborne a umelecky ju zreštaurovať a vystaviť na nejakom dostupnejšom mieste. Nadsenec bratislavskej historie Igor Janota trafil klinec po hlavicke, ked v seriali Zurkot bratislavskych fontan , ktory publikoval zaciatkom 80. rokoch v tyzdeniku Sloboda, na margo cikajucich chlapcov napisal: "Brusel ma svoju svetoznamu postavicku cikajuceho chlapceka, Bratislava ma tiez nieco podobne. Na rozdiel je v tom, ze bratislavski striekajuci chlapci su odrazu az styria. A to uz tiez nieco znamena!"

Ida Bibelova