Malá prednáška zo zoológie, alebo vodák očami vedy*

Položme si hneď na začiatok otázku: Čo alebo kto to je vodák? Odkiaľ prišieľ? Kto ho poslal a prečo? Kam ide? Ako vyzerá? Čo robí?

Latinský názov vodáka je aquacius alebo, ako ho voláme v našich odborných kruhoch - aquáč. Je to istý druh humanoidu uchylujúceho sa do ulít rozmanitých tvarov a farieb, rozšírený takmer po celej zemeguli pozdĺž všetkých zemepisných dĺžok a naprieč všetkých zemepisných šírok. Niekedy sa v jednej ulite môže vyskytovať aj viac jedincov. Je pomerne spoločenský a vyskytuje sa v spoločenstvách (stáda a svorky zvané kluby, oddiely a lodenice) s rôznym počtom jedincov, medzi ktorými vládne určitá hierarchia až anarchia. Niektoré staršie jedince, prevažne samce, však môžu viesť aj samotársky spôsob života. Voľne v prírode môžu byť nebezpečné. Aquáč sa vyskytuje hlavne v blízkosti väčších vodných plôch, tokov, morí, bazénov, plavární a iných rezervoárov s vodou. Jeho výskyt je úzko spätý s výskytom vody. K životu potrebuje značnú vlhkosť, dostatok vlahy, minimálne však mokré kamene. V zime sa niektoré druhy aquáčov ukladajú na zimný spánok, alebo sa plavia do teplejších krajín. Niektoré zmutované druhy sa na zimu zbavujú svojích ulít a korýtok a pudy, ktoré ich viažu k vode, ich takto obnažených privádzajú na snehové polia a zamrznuté vodné plochy. Niektoré vystúpia dokonca do vyšších nadmorských výšok, niekedy až nad pásmo kosodreviny. Ich odveké putovanie po vodných tokoch zakorenené niekde hlboko v génoch ich potom núti sa spúšťať po snehu, či preháňať sa po ľade rôznymi prostriedkami a spôsobmi. S príchodom jari a leta však väčšinou, ak v zime neutrpeli ujmu na zdraví pri uvedenom nezmyselnom a pudovom správaní, znova vyhľadajú svoje korýtka a ulity a vracajú sa do svojho prirodzeného prostredia, ktorým je VODA. V našich podmienkach sa predpokladá, že aquáče môžu byť potomkom posledného vodníka v Čechách.

Aquace delime podla vyskytu na:

sladkovodné – sem patria všetky riečne, potočné, jazerné a málo sa vyskytujúce močiarne druhy

slanovodné t.j. morské – sem zaraďujeme všetky druhy vyskytujúce sa v moriach a oceánoch

chlórovodné – sem patria zmutované a prešlachtené druhy bez ulít a korýtok vyskytujúce sa len v bazénoch, prípadne akváriách

Do čelade aquáčovitých patrí päť hlavných druhov, ktoré súčasná veda pozná, a to:

Aquáč hladkovodný – obecný (aquacius aquacius)

Aquáč divoký (aquacius wildus)

Aquáč extrémny (aquacius extremus)

Aquáč šantivý (aquacius hopsus rodeus)

Aquáč raftový (aquacius nafukus)

Okrem toho pozname dalsie mutacie a degenerovane druhy aquacov, medzi ktore zaradujeme napr.:

Aquac sutazivy (aquacius hrhr)

Aquac motorovy (aquacius brmbrm)

Aquac plachtivy (aquacius vetrus)a Aquac surfovy (aquacius surfus), ktore patria do jednej podcelade.

Aquac bazenovy chlorovy (aquacius chlorus)

Aquac potapavy (aquacius bublus)

Aquáč hladkovodný obecný

Vyskytuje sa hlavne v oblastiach s teplejším podnebím a to hlavne v blízkosti uzavretých vodných plôch a stojatých, pomaly tečúcich vôd. Vyznačuje sa komódnosťou a zvýšenou konzumáciou alkoholu. Je tu istý predpoklad, že ide o vzdialeného príbuzného korytnačiek a bobrov. S radosťou a s obľubou vylieza na breh, kde trávi hlavne večere a noci.

Aquáč divoký

Jeho výskyt je rozšírený prakticky do všetkých podnebných pásiem, ale prevažne v blízkosti rýchlejšie prúdiacich tokov. Vyskytuje sa aj pri vodopádoch a prudších perejach, kde sa združuje do menších svoriek a pod vedením najotrlejšieho jedinca sa vrhá, zo zatiaľ nevysvetlených príčin, do vĺn. Sú známe a zachované laminátové a plastové fosílie ich srandovných ulít, ktoré niekedy v kritických situáciách a v prípade nebezpečenstva a nedostatku kyslíka opúšťajú a usilujú sa nekoordinovanými pohybmi dostať na breh, kde po strate svojich ulít a korýtok upadajú do depresií a alkoholového opojenia. Postupným prirodzeným vývojom aquáče divoké nahradili svoje laminátové ulity polyetylénovými.

Aquac extremny

Jeho vyskyt je zatial dost obmedzeny. Vyskytuje sa v tazkopristupnych horskych pasmach, niekedy az na okraji ladovcov. Vyznacuje sa malym pudom sebazachovy, vysokou davkou adrenalinu a niektore statne jedince na zaklade nasich vyskumov maju az sedem zivotov. Je schopny prekonavat dlhe vzdialenosti aj po susi pri hladani vhodnych zivotnych podmienok a novych teritorii. Svoj revir si znackuje vacsinou ulomkami padiel a lodi. Coskoro sa vsak môze dostat na listinu ohrozenych druhov.

Aquac santivy

Je to novy vyvojovy druh, ktory aquacologovia objavili iba nedavno. Je to akysi krizenec Aquaca divokeho a extremneho, ktory sa vyvinul do samostatneho druhu. Vyskytuje sa hlavne v blizkosti rychlejsie prudiacich tokov a to hlavne na perejach, vlnach a valcoch s istymi vlastnostami. Tento druh sa vyznacuje mimoriadne malymi ulitami rozmanitych a bizarnych tvarov. Je mimoriadne hravy a santivy, comu napoveda uz jeho vedecke pomenovanie. Predpoklada sa pribuznost s tulenmi, delfinmi a tucniakmi. To su vsak len neoverene hypotezy a predpoklady aquacologov cakajuce na vedecke potvrdenie.

Aquáč raftový

Aj jeho výskyt bol zaznamenaný len nedávno. Vyskytuje sa všade tam, kde vyššie uvedené tri druhy. Vytvára komunity o počte členov minimálne 4 a viac v jednom korýtku, či ulite. Voľne v prírode však už boli pozorované aj vo dvojice, alebo samotárske jedince tohto druhu. Je to však veľmi spoločenský tvor, ktorý sa vačšinou stáva strateným a bezradným mimo svojej svorky, pokiaľ neasimiluje do niektorého z vyššie uvedených druhov. Pokiaľ sa tak nestane, tak aquáč väčšinou zaniká.

Ostatne degenerovane druhy aquacov si nezasluhuju mimoriadnu pozornost nasej vedy. Su to druhy a poddruhy poznacene civilizaciou, domestikaciou, preslachtenim a znacnym stupnom degeneracie. Pre uplnost ich vsak v strucnosti spomenieme.

Aquac sutazivy

Je to nepodarena degenerovana mutacia Aquaca divokeho alebo hladkovodneho. Vyznacuje sa spicatymi a dlhymi ulitami, ktorymi ohrozuje ine druhy aquacov, a tiez cislami - vacsinou na hrudi a chrbte, co je znak domestikacie clovekom, ktoremu sa nejako vymkol spod kontroly. Teraz sa vyskytuje ako zdivoceny druh. Väcsinou sa chaoticky toci okolo podivnych ukazov na vode zvanych branky, alebo sa snazi co najrychlejsie dostat od nikam nikde. Je predpoklad, ze tento ritual je sucastou jeho parenia.

Aquac motorovy

Tento vyvojovy druh dosiahol vrchol degeneracie. Nie je schopny pohybu vlastnymi silami. Niektore jedince maju pomerne nizky IQ. Ich koncatiny a mnohokrat aj rozum uplne zakrpateli. Casto ohrozuju ine druhy aquacov, prekracuju hranice ich reviru, kde spôsobuju casto velke skody. Znecistuju a devastuju zivotne prostredie ostatnych druhov. Hlukom rusia ostatne druhy, ktore su znacne stresovane z ich vyskytu na vlastnom teritoriu. Nie su hodne dalsej zmienky a seriozneho vyskumu.

Aquac plachtivy a Aquac surfovy

Ich pohybove schopnosti su tiez ciastocne obmedzene - nie vsak natolko ako u Aquaca motoroveho - preto vyhladavaju veterne oblasti - Aquac plachtivy, alebo miesta s vyskytom vln (tsunami a pod.) - Aquac surfovy. O nich sa tiez nebudeme dalej zmienovat.

Aquac bazenovy chlorovy

Je to civilizaciou najviac poznaceny druh vyskytujuci sa iba v mestach a to hlavne v bazenoch a v blizkosti kupalisk. Tento druh sa stal zavislym na chlorovanej vode. V ramci tejto mutacie sa vyskytuje aj blizky poddruh - Aquac vanovy. Ich typickym znakom je strata ulit podobne ako pri niektorych druhoch slimakov. Ich vztah k tecucej vode je uzko späty s vodovodnym kohutikom. Tieto druhy tiez nie su hodne dalsej zmienky.

Pouzita literatura:

Dizertacna praca zoologa Dr. Aq. Aquaca Vsevodneho, Bratislava 12. 4. 1999
Zbornik Prvej medzinarodnej konferencie aquacologov, Bratislava 30. 2. 2003

* Poznamka autora

Aquacologia je pomerne mlade odvetvie vedy patriace do zoologie, a jeho koliskou je nasa mala, ale na kapacity bohata krajina. U nas sa konala aj Prva medzinarodna konferencia aquacologov v Bratislave – 30.-31. februar 2003, za ucasti odbornikov z celeho sveta.