Sturovci a Namestie soch v nemilosti

This text is in Slovak language only.

Male, ale rusne bratislavske namestie, ktore lemuje z jednej strany renesancny Esterhazyho palac, z druhej neorenesancny Lanfranconiho palac, a zdola elegantna Reduta, sa sa kedysi volalo Korunovacne. Neskôr nieslo meno americkeho prezidenta F.D. Roosvelta. Ked tam v roku 1972 vztycili monumentalne susosie sturovcov, jeho nazov sa zmenil na Namestie Ludovita Stura. Kazda zmena mena suvisela so zmenami rezimnymi, a sprevadzala ju este dalsia - na pohlad ocividnejsia skutocnost, nez namontovanie novej tabulky s nazvom. Striedacku tabuliek sprevadzala striedacka monumentov.

Na mieste, kde teraz stoji susosie sturovcov, bola za Rakusko-Uhorska jazdecka socha Marie-Terezie. Zmizla s padom Rakusko-Uhorska. V roku 1938 ju vystriedal cesky lev na vysokom pylone a bronzova socha generala Milana Rastislava Stefanika. Leva odstranili pocas vojnoveho slovenskeho statu, ale obisiel lepsie ako cisarovna, a dokonca aj ako Stefanik. Kym Mariu-Tereziu zniesli zo sveta kladivami a inymi masivnymi nastrojmi ceski legionari, a spoluzakladatela ceskoslovenskeho statu dali roztavit (pravdepodobne v roku 1952 alebo 1953) komunisti, leva vsetky rezimy omilostili. Donedavna dostojne tronil na vysokom pylone, ibaze nie na Sturovovom namesti, ale na Vajanskeho nabrezi pred budovou Slovenskeho narodného muzea. V suvislosti s obnovenim sochy Milana Rastislava Stefánika leva prestahovali pred novu budovu Slovenskeho narodneho divadla na novom bratislavskom nabrezi.

Stahovanie sôch je bratislavska specialita. Nie je ich malo, ktore vymenili adresu a dnes sa objavili nazory, ze by k nim mohli pribudnut aj sturovci, pretoze na historicke namestie by sa mala vraj vratit kopia historickej Marie-Terezie od Jana Fadrusza. Sochar Tibor Bartfay, ktory je autorom susosia sturovcov spolu s architektom Ivanom Szalayom, sa takemuto nazoru nebrani. Pri nasom stretnuti v juni 2006 mi povedal, ze sa mu vlastne od zaciatku nepozdavalo miesto, na ktorom susosie malo stat, neladilo s historickou architekturou. O tom, ake tazke bolo zakomponovat novy monument do prostredia, sa mozno docitat v memoarovej knihe Tisic a jedna zena sochara Bartfaya, ktoru zostavil publicista Jan Comaj.

Bartfay spomina na spolupracu s architektom Ivanom Szalayom a na com sa pri priprave projektu susosia zhodli: "Stur by sa mal divat smerom k Dunaju, ale ani pohlad od mesta - frekventovaneho korza, Hviezdoslavovho namestia, budovy Slovenskeho narodneho divadla, hotela Carlton a Reduty by nemal byt iba pohladom na jeho chrbat. Co vsak s tym? Nemôze mat predsa Janusovu tvar alebo kohosi za sebou, kto je k nemu zadkom! Vyriesime, povedal som si. Ak bude Stur obrateny k Dunaju a tym aj "do sveta" a do slnka, aj k lodiam, ktore po Dunaji plavaju a ktorych bude azda rokmi viac a viac, potom by sme ho mali vyzdvihnut, aby ho bolo vidno aj z paluby lodi a lodiciek, ktore su zväcsa nizsie, ako je uroven nabrezia, najmä ak ma Dunaj obvyklu alebo v lete dokonca nizku hladinu svojho toku. Okrem toho bude stat dalej ako je promenada na dunajskom brehu, treba, aby bol aj odtial citatelny, alebo aspon aby patricne pôsobil. Zdvihnut ho treba aj preto, ze okolo su same rusne komunikacie, husta automobilova doprava, niekolko tras elektriciek..."

Vzniklo netradicne susosie, ktore "visi" nad namestim. Aj k tomu sa vyjadruje majster Bartfay: "Pravdaze, ako to uz byva, bolo aj par posmeskov, aj par invektiv. Vraj sme Stura obesili, co neurobili ani Madari. Vraj sme ho vyzdvihli do vysky, aby mu pri povodni netieklo do topanok. Vraj som im tam dal aj jednu zenu, aby sa o nu pobili...Vraj... Co tam po tom. nazdavam sa, ze sa nam podaril dôstojny pamätnik velkej osobnosti a velkej generacie. Mam to susosie rad."

Z memoarov som pochopila, v com spociva spolupraca sochara a architekta, a tiez, ake uskalia museli obaja tvorcovia sturovcov prekonavat, aby monument vyznel tak, ako sa patri. Spomenula som si aj na clanok historika Stefana Holcika v jednom z cisel Bratislavskych novin, v ktorom popisoval strastiplny osud predchodcu sturovcov - sochy generala Stefanika. Ked pocas vojnoveho Slovenskeho statu odstranili spoza neho pylon s levom, zrazu mu odkryli chrbat. Autor sochy Bohumil Kafka s niecim takym neratal, a socha zozadu, od Hviezdoslavovho namestia, vôbec nevyzerala dobre.

Ucastnici polemiky okolo mozneho navratu Marie-Terezie iste zvazia vsetky okolnosti, ktore by sprevadzali pripadne prestahovanie sturovcov na ine miesto. Urcite by malo byt take, aby zodpovedalo pôvodnemu zameru tvorcov. V case pripravy projektu sturovcov zamer zdvihnut sturovcov do vysky pozehnal aj bard slovenskej poezie, Jan Smrek.. Neprekazali mu elektricky, vec videl inak. Jeho slova, citovane z memoarov Tibora Bartfaya, su patosom hodne basnika. "Stura treba vyniest hore, nielen preto, aby ho videli z lodi, alebo az z rakuskej strany, ale pre zakladnu symboliku, ved sturovci dvihali narod..."

Podme vsak opät do prizemnej reality. S temou mozneho prestahovania sturovcov sa chtiac-nechtiac natiska dalsia tema - pripadne opätovne premenovanie namestia. Znovu na Korunovacne? Alebo uplne inak? Napada mi jedno take riesenie: Namestie sôch v nemilosti.

Ida Bibelová