Zosadena veza

This text is in Slovak language only.

Snival sa mi raz takyto sen. Nad mestom letia dvaja anjeli a medzi sebou nesu spicu veze. Poletuju aj s vezou medzi oblackami, zem je daleko. Sen dost zvlastny, hoci stylovo nesurody. Anjelici su rokokovo baculati a veza goticka. Ako to uz u väcsiny ludi byva, (pokial nie su obdareni vesteckymi schopnostami a v snoch vidia to, co sa iba ma stat), aj tento sen bol len bizarnym odrazom uz prezitych vnemov a udalosti. Snival sa mi po prechadzke v Sade Janka Krala, kde som sa pristavila pri kamennom zahradnom altanku. Vlastne, nebol to altanok, ale spica onej gotickej veze. Kedysi sa tycila nad frantiskanskym kostolom, ale o par storoci ju snali a postavili na zem. V knihe historikov Stefana Holcika a Ivana Rusinu Umenie Bratislavy sa mozno docitat, ze vezu pristavali na zaciatku 15. storocia k juznej stene lode kostola, nad jeho krizovou chodbou, a ze sa podobala vezi viedenskeho gotickeho kostola Maria am Gestade.

Sestbokej vezi osud neprial. Niekolko zemetraseni narusilo jej statiku, hrozilo, ze sa zruti. V roku 1897 ju preto opatrne zlozili a preniesli do dnesneho Sadu Janka Krala v Petrzalke. Aby klastor nezostal ochudobneny o dominantu, na mieste pôvodnej gotickej veze postavili jej neogoticku kopiu. Autorom projektu bol chyrny madarsky architekt Frigyes Schulek, ktory sa okrem ineho podpisal pod stavbu Rybarskej basty v Budapesti.

Kostol musel byt oblozeny leseniami a dômyselnymi kladkami, pomocou ktorych spustali jednotlive kamenne dielce, ktore potom znova skladali.

Veza, okolo ktorej kedysi v davnych historickych vekoch slobodne a roztopasne fical vietor, sa ocitla na zemi a stoji tam dodnes. Jej nastupkyna, veza Frigyesa Schuleka, ju obrala o vela slavy. Bola totiz velmi dôlezitym miestom. V 17. a 18. storoci zvon na vezi rano oznamoval otvaranie a vecer zatvaranie vycapov. "Uz zvoni pivny zvon," smutne si hovorili stamgasti v krcmach a smutne si utierali fuzy z pivovej peny. Ked na vezi visela zastava, znamenalo to, ze je sviatok, ale ked pritom zvonil aj zvon - bolo zle, horelo.

Zosadena starucka veza vsak tiez neprisla celkom skratka. Neskoncila ako vela inych poskodenych umeleckych pamiatok v muzejnom depozite, je verejnou atrakciou. Aj bez toho, aby jej nos pysne trcal az do neba. Jedina veza, ktoru si môzete ohmatat bez toho, aby ste na nu museli vysliapat po mnohych schodikoch, je oblubenym miestom schôdzok, a v poslednom case casto figuruje ako pozadie pre romanticke svadobne fotografie.

Ida Bibelová