Vtipy sa šíria rýchlosťou blesku. Koncom mája 1987 koloval v Nemecku, ale aj u nás, a v rôznych podobných variantoch zrejme po celom svete, tento: ,,Nemecký turista ide po Červenom námestí a všetko fotografuje. Zastaví ho milicionár a povie mu, že sa to nesmie. Turista poslušne schová aparát s chápavou vetou - Ja, ja, rozumiem, aerodróm." Ľudia žartom reagovali na nevídanú udalosť, ktorá sa stala 28.mája, keď na Červenom námestí v Moskve pristál na malom športovom lietadle Cessna devätnásťročný Nemec Mathias Rust. Trasu z Helsínk do Moskvy prekonal bez toho, aby upútal pozornosť sovietskej protivzdušnej obrany.
Rust tvrdil, že jeho misia bola mierová a mala podporiť politiku uvoľňovania, ktorú presadzoval vtedajší najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. Potom sa objavili aj ďalšie, dosť hodnoverne pôsobiace verzie: Mathias sa vraj chcel iba predviesť a zaimponovať kamarátom. S jedným sa údajne stavil o desaťtisíc mariek, že sa mu to podarí.
Rustov kúsok poriadne otriasol sovietskymi armádnymi špičkami: minister obrany maršal Sergej Sokolov podal demisiu a z funkcie vrchného veliteľa vojsk protivzdušnej obrany bol za nedbalosť odvolaný generál Alexandr Koldunov. Trest stihol aj ďalších dôstojníkov.
Rusta odsúdili za nezákonný vstup na sovietske územie, porušenie pravidiel medzinárodnej leteckej dopravy a úmyselné výtržníctvo na štyri roky odňatia slobody. Po 432 dňoch ho však prepustili a vyhostili zo Sovietskeho zväzu.
Doma ho privítali s rozpakmi. Jedni mladého letca chválili a obdivovali, iní ho mali za nezodpovedného blázna.
Sláva Mathiasa Rusta netrvala dlho. Najprv ho vylúčili z Asociácie nemeckých amatérskych pilotov. Hamburskému leteckému klubu sa po niekoľkých mesiacoch vyjednávania s Moskvou podarilo dostať naspäť Cessnu, na ktorej podnikol legendárny let. Lietadlo, ktoré malo hodnotu asi 75-tisíc mariek vraj klub predal japonskému zberateľovi za vyše dvojnásobnú cenu. Správami o výhodnom obchode sa však prvok kuriozity spojený s postavou mladého letca vytráca. Rust sa prehupol do života, v ktorom sa musel vyrovnávať s mnohými ťažkosťami.
Počas vojenskej náhradnej služby pracoval v nemocnici a spáchal skutok, ktorý ho poznačil prinajmenšom tak, ako pristátie na Červenom námestí. V rozhovore, ktorý uverejnil britský denník Guardian v októbri 2002, Rust priznáva, že nožom zranil zdravotnú sestru, ktorá ho po návrhu na schôdzku začala urážať. Vraj sa vôbec nepamätá, ako k tomu došlo. Odsúdili ho na dva a pol roka väzenia, ale po konzultáciách s psychológom ho prepustili oveľa skôr. Potom Mathias Rust spred zraku verejnosti načas zmizol.
V apríli 1994 odcestoval do Ruska, kde prevzal patronát nad niekoľkými sirotami. Ďalšie dva roky cestoval po svete a oženil sa s dcérou bohatého indického obchodníka. Manželstvo mu však dlho nevydržalo. V roku 2001 sa o ňom objavila škandalózna správa, znovu ho súdili, za krádež svetra v obchodnom dome. Motívy jeho činu neboli známe.
Rustova spoveď v denníku Guardian naznačuje, že za nerozvážnymi výčinmi chce dať definitívnu bodku. Druhýkrát sa oženil, žije v Hamburgu a zaujíma sa o politické dianie vo svete. Založil nadáciu, ktorá podporuje aktivity pre hľadanie mierových východísk na Blízkom východe.
(ib)
Pripojte komentár
