Jedna hodina sedem minút. Tento časový údaj sa neviaže k nijakému športovému výkonu, ale aj tak dokumentuje rekord. Presne toľko trval potlesk publika v opernom svätostánku Berlína, v Deutsche Oper, keď Luciano Pavarotti dospieval Donizettiho L'Elisir D'Amore. Bolo to 24. februára 1988, v čase, keď kariéra fenomenálneho tenora vrcholila. Pavarotti sa po neutíchajúcom aplauze musel vrátiť na scénu až 165krát! Zostavovatelia Guinnessovej knihy svetových rekordov mu udelili prvenstvo v počte opakovaných návratov pred nadšené obecenstvo.
Pre Pavarottiho bol tento rituál priam posvätný a potlesk považoval za najvyššie ocenenie, aké umelec môže dostať.
"Potleskom vyjadruje publikum svoju lásku," povedal v jednom z nespočetných rozhovorov. "Keď som ešte patril k obecenstvu, tlieskal som najdlhšie tomu spevákovi, ktorý ma najviac uchvátil. Medzi publikom a spevákmi je akási tajomná magická sila, ktorá sa prejavuje práve potleskom. Preto sa nehanbím za slzy, keď ma búrlivý aplauz uisťuje, že som spieval dobre," priznal velikán opery, ktorého smrť 6. septembra 2007 zarmútila mnohých jeho skalných poslucháčov.
Ako spevák začínal v rodnej Modene spieval v chlapčenskom cirkevnom zbore, kam ho doviedol otec. Aj keď práve vďaka zboru odštartoval umeleckú dráhu operného speváka, prvú slávu mu prinieslo účinkovanie v úplne inom kolektíve. Popularitu u rodákov si už v chlapčenskom veku vyslúžil za výkony v miestnom futbalovom klube. Nie náhodou v roku 1990 spieval áriu Nessun Dorma z Pucciniho opery Turandot na otvorení futbalových majstrovstiev sveta v Taliansku.
Pavarotti oslobodil operu z múrov vznešených divadiel a rozozvučal štadióny a námestia. Po londýnskom Hyde Parku, ktorý bol prvým mestským parkom, kde sa konalo vystúpenie operného speváka s rekordným 150-tisícovým obecenstvom, newyorskom Central Parku s pol miliónom jeho prívržencov, sa Pavarottiho spev rozliehal aj pod parížskou Eiffelovou vežou, kde ho počúvalo 300-tisíc ľudí. Bol aj pionierom operných vystúpení v televízii, ktorá bola dovtedy prirodzeným prostredím skôr pre interpretov populárnej hudby. A ani od nich nebočil. Spolu s hviezdami popmusic pripravoval benefičné koncerty, tak plnil úlohu vyslanca Vysokého komisára OSN pre utečencov.
"Také je moje želanie," povedal tenor pre agentúru AP pred prvým z vystúpení svojho rozlúčkového turné v marci 2005 v Tokiu o rozhodnutí ukončiť kariéru. "Pokiaľ by príroda urobila zázrak a naznačila mi, že dokážem aj naďalej spievať na vysokej úrovni, mohol by som si odchod ešte rozmyslieť," zoslabil Pavarotti rezolútnosť vlastného vyhlásenia a priznal sa, že jeho snom zostáva ešte uskutočniť dva, prípadne aj tri koncerty s Placidom Domingom a Josém Carrerasom. "Koncerty troch tenorov boli jedinečnou skúsenosťou. V minulosti boli tenori stále znepriatelení. My sme ale dokázali, že sme priatelia a vieme dobre spolupracovať," povedal Pavarotti.
A možno dodať, že to nebola len jedinečná skúsenosť, ale aj jedinečný úspech. Spoločný album In Concert, ktorý traja tenori nahrali v Ríme v júli 1990 počas finále majstrovstiev sveta vo futbale, sa podľa Guinnessovej knihy svetových rekordov stal najpredávanejším albumom klasickej hudby.
Pavarottimu sa sen o ďalších koncertoch s tenormi už nesplnil, zato však zopakoval ešte raz úspech s áriou Nessun Dorma pred športovými fanúšikmi. Zaspieval ju 10. februára 2006 na otváracom ceremoniáli zimných olympijských hier v talianskom Turíne.
(ib)
Pripojte komentár
