Juraj Králik

Juraj Králik (1926 - 2012), nestor slovenskej diplomacie, a osobnosť, o akej sa zvykne hovoriť, že dostala od sudičiek do vienka veľa talentov.

Jeho Excelencia JUDr. Ing. Juraj Králik, CSc., dlhoročný veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskej kancelárii OSN a zároveň vedúci našej stálej delegácie na Konferencii OSN pro odzbrojenie v Ženeve, osobitný poradca dvoch generálnych tajomníkov Organizácie Spojených národov v New Yorku, vysokoškolský učiteľ, spisovateľ, výtvarník a milovník hudby, sa narodil v roku 1926 v Košiciach, dozrieval však na gymnáziu v Michalovciach.

Právne vedy, a tiež aj tie, ktoré sa zaoberajú ekonomickými vzťahmi a ekonomicko-matematickými metódami ich skúmania, a operný spev vyštudoval na univerzitách a na konzervatóriu v Bratislave.

V rokoch 1948 až 1953 riadil Ústav teórie štátu a práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, založil a viedol vysokoškolský tanečný a spevácky súbor Lúčnica.

V rokoch 1953 až 1993 pôsobil v diplomatických službách, s výnimkou dlhej prestávky pre "nesprávny postoj" voči sovietskej intervencii v auguste 1968. Normalizačný režim nedokázal úplne odmietnuť jeho schopnosti, a tak sa v rokoch 1974 až 1990 podieľal na príprave medzinárodnej zmluvy a na rokovaniach s Maďarskom o spoločnej výstavbe a prevádzke Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros.

Po roku 1989 bol krátko, než nastúpil opäť do Ženevy, vedúcim úradu dočasnej vlády národného porozumenia.

V rokoch 1993 až 1994 bol prvým poradcom ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky a prvým radcom prezidenta Michala Kováča.

V nasledujúcich rokoch prednášal dejiny umenia diplomacie na dvoch univerzitách, pôsobil ako externý poradca ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky a prezident Asociácie pre OSN (WFUNA) na Slovensku.

Juraj Králik napísal štrnásť kníh: vedecko-popularizačné publikácie Trójsky kôň civilizácie (Obzor 1974; vyšiel aj v ZSSR a v Rumunsku) a Dnešok a zajtrajšok vedy (Obzor 1980) či priekopnícke Letokruhy diplomacie (Iura Edition 2003), ktoré Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska ocenila prvou cenou v kategórii literatúra faktu. Po Letokruhoch diplomacie nasledovala rozsiahla monografia Kariérny diplomat venovaná umeniu diplomacie.

Vedecko-fantastický príbeh Odkaz satanskej planéty z roku 2010 je ďalším výhonkom v mnohorozmernej tvorbe erudovaného autora. Iný rozmer predstavuje román napísaný v zemplínskom dialekte Medovňik - ľubovňik abo Každy to kvitočok svuj makortet najdze - Zemplínska rapsódia, či libreto opery Za Zemplíne, ku ktorej hudbu zložil Tibor Andrašovan.

Román v zemplínskom dialekte si autor, podobne ako spomienkovú knihu Lúčnica, moja láska, ilustroval sám svojimi akvarelmi. Keď mu v roku 2009 udeľovali čestné občianstvo mesta Michalovce, túto udalosť sprevádzala aj výstava akvarelov Juraja Králika inšpirovaných zemplínskymi folklórnymi tradíciami.