Filipsíkovanie a iné objavy na Kršlenici

Prvýkrát som si na na Psovi Filipsovi zafilipsíkoval s Natáliou. Od Vlada Lineka, ktorého sme stretli pod skalami, som dostal informáciu, že naľavo v novom sektore Pes Filipes urobili nejakú päťkovú cestu. Zdala sa byť na zoznamovanie s novým sektorom prijateľnou voľbou a o chvíľu sme sa do nej pustili. Cesty však vtedy ešte neboli dokončené, a keď sa teraz dívam do neoficiálneho sprievodcu, tak zisťujem, že sme vtedy spojili to, čo sa dnes volá Samálienka, alebo Dingo, so šestkovou cestou Hadie kože. Dokončenie Hadích koží stojí za zmienku.

Platnička a tri balvany

V hornej časti Hadích koží najprv treba prekonať zaujímavú, ale nedlhú platničku. Nad ňou sú tri mierne vytláčajúce balvany. Ľavý s perfektne umiestneným borhákom je oddelený od stredného balvanu špárou, ktorá sa mení na vrchnej časti balvana na vytúžené madlo. Napravo je tretí balvan, ktorý má zdola podobu kresla. Keď ste hore, tak zistíte, že v "sedadle" kresla vznikol elegantný stupienok. Len sa naň treba vedieť dostať.

Keď som na jar doliezol k balvanom a zapol som sa do borháku, nadobudol som nepríjemný pocit, že ten stredný balvan, ktorého sa mám chytiť, duní. Bál som sa naň zavesiť. Tancoval som okolo neho dlho. Šikovnejší lezci na vedľajších cestách za ten čas stihli doliezť, spustiť sa dolu a znova vyliezť. Spätne oceňujem Natálkinu trpezlivosť, pretože som zdola nepočul žiadne šomranie. Aj ma to trocha škrelo tú cestu neukončiť, a tak som sa rozhodol, že pretraverzujem doľava a použijem borhák susednej cesty. Vtedy som nevedel, že ten borhák patrí k osmičkovým cestám (To je psina a Husky), a tak som to vyliezol. Potom som sa presunul ku zlaňáku pôvodnej cesty.

Ako Natália zápasila s lanom na konci Hadích koží

Po mne, s horným istením, nasledovala Natália. Síce finálne vytláčajúce balvany dala, ale s tou chybičkou, že sa v lezeckom vypätí nevypla z borháku. Takže síce liezla nahor, ale namiesto toho, aby som lano doberal, som ho musel uvoľňovať. Ležala potom na bruchu na balvanoch, nohy vo vzduchu a lano v nevypnutom borháku ju ťahalo dole. Chvíľku sa márne usilovala vypnúť lano, ale napokon si pomohla štandartným spôsobom, že lano chytila do zubov, aby jej neutekalo. Potom sa jej podarilo uvoľniť ho z expresky.

Viac sme už vtedy nefilipsíkovali, ten jeden dolez nám zabral všetok čas a presunuli sme sa na sektor Hrad.

Repete na Hadích kožiach

K trom balvanom na konci Hadích koží som znova doliezol až po niekoľkých mesiacoch. Cestu som preliezol tak, ako je vymyslená. V dolnej časti je to príjemný komín, prevažne na rozpor.

Zrejme som si počas leta zvykol na duniace chyty, pretože stredný balvan sa mi tentokrát zdal byť v norme a s jeho pomocou som ľahučko vystúpil na pravý balvan v tvare kresla. Zábavné kroky so zadkom v lufte.

Pobavili sme sa aj na ďalších dvoch cestách, ktoré sme s Paľom na Psovi Filipsovi liezli - na rozliezačke Maxipes Fík (4+) a na Lapačke Kire (6). Na oboch cestách sú zaujímavé miesta s malými chytmi. Podobne, ako na sektore Hrad, aj tu je výborná skala, na ktorej dobre držia nohy.

Nové hodnotenie obtiažnosti ciest

Aj teraz sme sa s Filipsa presunuli na sektor Hrad. Tam sme vynašli nové lezecké hodnotenie obtiažnosti ciest. Hradnú platňu za 6+ som prehodnotil takto:

6+ĽR4.

Vysvetlenie: cesta je za 6+, ľavá ruka za 4. (Hrana susednej štvorkovej cesty Nech sa páči je totiž príliš blízko.)

Podobne sme prehodnotili aj šestkový Pytlík na pravej strane hradnej platne. Podľa nášho spôsobu lezenia to miestami bolo:

6PR4, čiže za šesť, pravá ruka za štyri. (Napravo od Pytlíka je štvorková cesta Schody do hradu.)

Myslím si, že s Paľom nie sme sami, čo takto tvorivo prehodnocujeme cesty na skalách, kde vedú línie borhákov v tesnom susedstve.

Zatiaľčo my sme s Paľom prehodnocovali cesty, Robo Vrlák liezol napravo od nás sedempluskového Sveťa. Ale spolu so svojím ističom si tiež nebol naistom, či nelezie susedného Slncového koňa (8). Žeby 7+PR8?

Viac o lezení na Kršlenici