Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov (šiesteho januára) do Popolcovej stredy. Tá v roku 2024 pripadá na na 14. február. Názov je odvodený z nemčiny. Fašiangy sa slávia najmä v posledných dňoch pred pôstom a sú podľa Etnogfického atlasu Slovenska vyvrcholením prechodného obdobia medzi zimným a jarným cyklom.
V Mastný štvrtok sa tradične vypekali šišky / kreple a potom nasledoval - dnes by sme povedali - "fašiangový víkend".
Fašiangové obrady sú spojené s očakávaním zmeny - prírodnej, alebo aj spoločenskej - a svojským spôsobom dočasne rušia zavedené poriadky a normy. Pre fašiangy je typické imitovanie a parodovanie zavedených vzťahov v bežnom živote a bujaré veselie. Ženy v rozpore s niekdajším tradičným životným štýlom poriadali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy, na ktorých nechýbal dostatok alkoholu, tance a divé vyskakovanie alebo sánkovanie, čo nebolo nič iné ako pokusy o mágiu a symbolické aktivity na zabezpečenie úrody a plodnosti.
Fašiangy sú nemysliteľné bez masiek. Na dedinách robili pochôdzky po domoch s maskami muži. Tradičné masky - medveď, turoň, koza, kôň - znázorňujú mužskú silu plodnosti. Masky predvádzali najčastejšie smrť a ožitie zvieraťa, čo malo vyjadriť obnovu, prebúdzanie prírody k životu po zime. K najstarším maskám patria muži preoblečení za ženy, prespanky alebo Cigánky, ktoré zdôrazňujú alebo parodujú erotické momenty, napríklad v správaní svadobného páru. Muži v maskách majú aj typické rekvizity, napríklad ražeň na napichovanie slaniny, šabľu, ale aj tanečné rekvizity, zvonce a hrkálky.
Fašiangy v mestách dostali inú podobu, vychádzala z tradícií mestských stredovekých a renesančných slávností, ktoré mali svoje korene v starorímskych slávnostiach karnevalového typu.
(ID, podľa Etnografického atlasu Slovenska)
Slameník alebo kurina baba
Je jednou z najstarších masiek. Túto masku nazývali aj celkom obyčajne Slama. Viac...
Turoň
Turoň patril k najčastejším fašiangovým maskám. Meno masky pochádza zo slova tur, čiže býk. Viac...
Medveď, koza, kôň
Najtypickejšie zvieracie masky fašiangov. Medveď je symbolom sily, kôň zosobňuje život a energiu a koza predstavuje plodnosť. Viac...
Fašiangové rekvizity
K fašiangovým maskám neodmysliteľne patrili aj rekvizity. Slúžili jednak na upútanie pozornosti zvukmi... Viac...
Noty a zvuková ukážka z obľúbenej fašiangovej pesničky - Fašiangy, Turíce...
Vypočujte si melódiu:
(Ak sa vám nezobrazuje náš miniprehrávač, kliknite na prehranie melódie TU.)
Fašiangy, Turíce
Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožuška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Pod šable, pod šable, aj pod obušky,
tuto nám nedali, len plané hrušky.
Tuto nám nedali, hentam nám dajú,
zabili komára, slaninu majú.
Ďalšia verzia pesničky Fašiangy, Turíce podľa podľa Evy Kerepeckej z kraja okolo Partizánskeho:
Fašiangy, Turíce, Veľká noc bude,
kto nemá kožuška zima mu bude.
Ja nemám kožucha, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
A tam hore na komore,
sedí kocúr na slanine.
Choďte si ho odohnať
a mne kúsok odrezať.
Až sa máte porezati,
pôjdem si sám odrezati.
Kus, kus, ako hus.
Ďalšia verzia pesničky Fašiangy, Hromnice z Kokavy nad Rimavicou (Malohont):
Fašange, Hromnice, Veľká noc iďe,
kto ňemá kožuška zima mu buďe.
Ja ňemám, ja ňemám, ľen sä ta träsien,
dajťe mi slaňinku, ňech sä vypasien.
A tan hore na komore,
seďí kocúr na slaňine.
Chojťe že ho odohnať
a mne kúšťik odrezať.
Kus, kus, ako hus.
Ere, bere, ako dvere.
Om, om, ako dom!
Posledné tri dni fašiangov boli najveselšie a zábavy vyvrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou, keď sa pochovávala basa. Pri symbolickom pohrebe muži prestrojení za farára, organistu, kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa smiechu a zábavy. Tradičným jedlom tohto obdobia sú fánky, šišky, slaninka s klobáskou, huspenina.
A aké pesničky sa spievajú pri pochovávaní basy? Napr. Už je toho fašánečku namále... Pesnička pochádza z obce Záblatie na Považí.
Vypočujte si melódiu:
(Ak sa vám nezobrazuje náš miniprehrávač, kliknite na prehranie melódie TU.)
Už je toho fašánečku namále,
komuže tí staré dievky predáme?
Predáme ich do Trenčína židovi,
dá nám za ne tristo zlatích šajnovích.
Predáme ich my židovi na millo,
dá nám za ne štiri groše na pivo.
Dotancujte k Popolcovej strede (Nezabudnite predtým pochovať basu)
Hromnice, deň ľudových pranostík a sánkovačky
O fašiangovom i nefašiangovom kulinárstve a našej otvorenosti
Vydané: 2012-12-31
Aktualizované: 2020-01-04
Kategórie: Miestna kultúra, folklór