Sám s kajakom z Bratislavy do Bratislavy cez Neusiedler See - 4. časť

Aká radosť položiť kajak zase na vodu! Leitha tečie celkom sviežo a vychutnávam si pádlovanie v riečke s peknými zákrutami a brehmi, skoro ako v horách. Morský kajak Kodiak dlhý 517 cm nie je síce práve vhodná loď na takúto riečku, ale zatiaľ to ide vcelku dobre. Teším sa z každého metra pekne po vode, ale čakám za každou zákrutou nejakú prekážku. Po 2-3 km je tu: sypaná priečna hrádzka, ktorú treba preniesť.

Ide to po prašnej ceste po ľavom brehu, nasadám na vodu, ale po pár sto metroch ďalšia hrádza. Na krátkom kajaku by asi išla splaviť, ale radšej ťahám znovu kajak na ľavý breh a idem peši preskúmať ďalší postup, pretože sa už blížim k Bruckneudorfu, kde očakávam ďalšie umelé prekážky. Riečka sa ďalej vnára do hustého porastu, po ľavom brehu začínajú ploty a mám obavu, že pri ďalšej hrádzi sa už na cestu nedostanem. Prúd je dosť rýchly na to, aby som sa dokázal vrátiť. Rozhodujem sa preto kajak nechať na kolečkách a ťahať ho cez obec.

Sú z toho nakoniec asi 2 neplánované kilometre. Zastavujem sa pri supermarkete, zaparkujem svoj kajak vedľa áut a spotený (mám oblečené čierne technické triko s dlhými rukávmi kvôli komárom), zablatený a zaprášený vchádzam do klimatizovaných regálov. Predavačky na mňa pozerajú s obavami a ja sa na chvíľu cítim ako v inom svete. Chladený melón, zakysanka - po tom túži moje telo. Za cestným mostom pri vojnovom pamätníku ešte asi 300m po ľavom brehu a nasadám na vodu pod prvou z dvoch hrádzok, čo som si bol pred mesiacom vopred obzrieť. Druhá by šla na krátkom kajaku isto splaviť úzkym jazykom, ale sám ju radšej s mojim "long vehicle" trochu problematicky koníčkujem a nasadám pod ňou na ľavom brehu.

Železničný most a cestný most – pod ním nejasná perejka. Radšej vystupujem na pravom brehu a idem si obzrieť optimálnu stopu. Tu sa riečne božstvo Leithy rozhodne odmeniť moju vytrvalosť: v blate si všimnem čosi kovové. Keď to nohou odkopem, vidím hodinky. Len tak zo zvedavosti ich vyberám a oplachujem blato. Na moje prekvapenie nie sú rozbité a dokonca sekundová ručička sa veselo točí. Vodotesnosť overená! Sú to kvalitné značkové hodinky, ktoré dodnes nosím. Ak ste ich tam stratili, ohláste sa!

Perej ide splaviť bez problémov a s chuťou pokračujem. Je mi ale jasné, že to dnes už neukončím a stoicky očakávam ďalšie prekážky. A jedna parádna sa už aj objavuje: pod mostíkom na kilometri 53,2 sú popadané a naplavené stromy – riadny štupeľ. Veľmi chúlostivo pristávam pri spadnutom strome a po jeho kmeni balansujem na strmý pravý breh.

Pozerám sa z mostíka, či by to nešlo nejako preraziť. Prúd tu nie je rýchly, ale s päťmetrovým kajakom medzi padnutými stromami a konármi asi neprekľučkujem. Prenášanie ale nebude žiadna malina, nevidím pri strmých brehoch vhodné miesto ani na pristátie, ani na nasadnutie. Rovnako chúlostivo balansujem naspäť do kajaku, skúšam sa ešte prešmyknúť cez stromovú zápchu, ale nejde to. Pádlujem teda kus proti prúdu, aby som našiel aspoň aké-také miesto na pristátie. Na ľavom brehu nakoniec čosi nájdem a strmým brehom, divoko zarasteným, ťahám postupne na lane kajak na akési políčko. Som celý dokatovaný od kríkov a od žihľavy, o komároch, ktoré zneužívajú moje plné zaujatie, ani nehovoriac. Ťahám kajak po oráčine na prašnú cestu, nasadzujem ho na kolečká a ťahám k mostíku. Lepšiu možnosť ako spustiť kajak takmer kolmým brehom z mostíka nevidím.

Využijem roxor na moste ako pevný bod pre karabínu a cez polovičnú lodnú slučku spúšťam kajak dolu strminou. Napodiv to celkom ide a riečny boh ma ešte raz odmení: na mostíku nájdem zahodenú špeciálnu vodácku mapku Leithy, veľmi podrobnú. Tipujem, že ju tu nejaký vodák od zúrivosti zahodil...

Zase pôžitok pádlovania po peknej riečke s perejkami, meandrami. Diaľničný most, z ktorého som sa už viackrát snažil cestou na letisko odhadnúť, čo ma tu na Leithe asi bude čakať. Schyľuje sa k večeru. Most pri Pachfurthe a rozhodujem sa rozlúčiť s Leithou pri moste do Gerhausu a zajtra už len ťahať po suchu až k Dunaju. Komáre pri pristávaní šalejú – cítia, že takúto šancu tak skoro mať nebudú.

Nasadzujem kajak na kolečká a hľadám vhodné miesto na camp. Pri hrádzi by to šlo na malej lúčke, nechávam tu kajak a idem na prieskum do dediny. Privítal by som aj nejaký penzión, aby som unikol besným komárom. Ten jediný je ale obsadený a tak hľadám aspoň nejaký Gasthaus. Žiaden tu nie je, zato vidím nacvičovať pochodovú dedinskú dychovku. Pri hasičskej stanici stoja dobrovoľní Feuermani a dávam sa s nimi do reči. Pozvú ma dnu na chladené pivo z ich zásob a dajú mi aj pitnej vody, čo som už nutne potreboval. Veľmi príjemne strávime v nemecko-anglickej konverzácii dobrú pol hodinu. Zajtra majú slávnosť, preto ten nácvik. Bavíme sa o mojej ceste, dobrovoľných hasičoch a rakúsko-slovenskej družbe. V eufórii sa vraciam ku kajaku, rýchlo staviam stan. O varení nemôže byť ani reči a zaliezam už v šere do bezpečia pred komármi. Posledný raz na tejto ceste zaspávam spánkom spravodlivých a teším sa už teraz na zajtrajšie ťahanie, ktoré ma dostane späť k nášmu úžasnému Dunaju.

Dnešné skóre: 12 km po vode, 16 km po suchu a 5 prenášok. Asi najťažší deň.

Deň 7: Gerhaus - Bratislava

Budíček ako obvykle a začínam ťahať už naviazaný kajak po hlavnej ceste cez Gerhaus.

Za obcou odbočujem smerom na Petronell-Carnuntum, ranná premávka je nepríjemne hustá, niektoré autá prefrčia nechutne blízko, nájdu sa aj takí, čo ešte aj zatrúbia. Nabudúce by som šiel radšej po cyklo-cestách, aj keď sú dlhšie. Stúpanie a veterné mlyny, nič ma už nemôže zastaviť. Po 8 km ťahania strmo klesám popri starom zámku k dunajskému ramenu. Vody je našťastie dosť a celkom v pohode nasadám zas na hladinu. Skúšam sa proti pomalému prúdu priblížiť rovno k hlavnému toku Dunaja, ale nejde to cez džungľu ramienok a ostrovov.

Otáčam sa teda "po prúde" v takmer stojacej vode pekného ramena a pádlujem k hrádzi s mostíkom. Ľahká a krátka prenáška a zase hladko po pokojnej hladine. Rameno sa rozvetvuje, skúšam vľavo a prechádzam len tak-tak cez plytčiny s hustým kobercom žaburiny.

Vpravo by to šlo asi aj za nižšieho stavu. Ramená sú tu veľmi pekné, ale je to rezervácia, kam sa nechodí. Už vidím dunajskú hrádzu, miesto, ktoré som si obzrel dobre minulý rok pri TIDke z Passau. (TID = Tour International Danubien, čiže medzinárodné dunajské splavy. Pozn. redakcie.) Pristávam a za hrádzou sa ukazuje po šiestich dňoch zasa mohutná rieka – Dunaj so silným prúdom, rozvlnený od vetra i lodí, tesne nad Hainburgským mostom.

Ešte skromný obed na tomto krásnom mieste a už sa nechám unášať silným prúdom. Musím ale dávať pozor na ďaleko od brehu vyviazané riečne bagre, ktoré zúžili plavebnú dráhu na menej než sto metrov a práve do zúženia mieri proti prúdu tlačná zostava. S týmto skvelým kajakom to nie je žiaden veľký problém a už voľne a rýchlo napredujem popri Hainburgu a Devínskemu bralu.

Miesta, ktoré tak dobre poznám a mám rád a predsa sa na ne teraz dívam úplne inými očami. Neodolám a zastavujem ešte na našej "Nemeckej pláži" na kilometri 1874, akoby som ešte nechcel skončiť toto dobrodružstvo a zaplávam si ešte v osviežujúcej vode Dunaja. Vychutnávam posledné 2 kilometre a o druhej poobede ukončujem okruh. Po 6 dňoch a 3 hodinách pristávam pri našom pontóne v Karloveskej zátoke.

Dnešné skóre: 21 km po vode, 8 km po suchu a 3 prenášky.

Akcia to síce bola úžasná, ale išlo skôr o skúšku odolnosti a vytrvalosti, ako o nejaký pôžitok. Po návrate som ani len nepomyslel na to, že by som si to niekedy chcel zopakovať alebo radiť to druhým. S odstupom času však človek vidí veci trochu inak a ak by si to niekto chcel skúsiť, rád poradím. A možno sa tam vrátim aj ja. Zopár rád:

Iste je výhodnejšie ísť aspoň v dvojici, ak nájdete vhodnú obeť. Hlavne kvôli vzájomnej pomoci pri problematických prenáškach a pristávaniach, nehovoriac o psychologickej podpore.

Prvé dve prenášky za Čunovom je asi jednoduchšie spojiť do jedného ťahania po ceste a hrádzi v dĺžke 2,5 km.

Ak chcete pádlovať cez južnú časť Neusiedler See (Silber See), tak vrelo doporučujem vopred si vybaviť výnimku na maďarskej správe národného parku.

Dunajské ramená pri Petronell Carnuntum sú tiež rezervácia, kde by sa nemalo pádlovať, ale asi nenarazíte na problém, pokiaľ sa tam nebudete veľmi zdržovať, táboriť a samozrejme nebudete veľká skupina.

Suchý prechod Neusiedler See - Leitha a Leitha – Dunaj by som teraz isto radšej robil po cyklo-chodníkoch, aj keď je to dlhšie: Jois (alebo Neusiedel am See) - Parndorf - Bruckneudorf 21 km (oproti 14 + 2 km ako som šiel ja) a Rohrau - Petronell Carnuntum 11 km (oproti 9 km). Tiež je možný priamy prechod pešou cestou Jois (alebo Neusiedel am See) - Parndorf - Petronell Carnuntum 15+18 = 33 km, čím úplne vynecháte trochu problematickú Leithu v hornom úseku. Kvalitu tejto cesty, ale treba preveriť – nejedná sa o cyklo ale o peší chodník! Ťahanie nie je ani také zlé, pokiaľ vás neobťažujú autá (a vy ich).

Použite kvalitné a spoľahlivé kolečká (s ložiskom a radšej väčšie + vazelína), pevné naviazanie a ťahací opasok. Ostruhové koliesko venoval klubu Jožo Benčúrik, dá sa požičať.

Ak sa vám to podarí (alebo aj ak nie), isto mi dajte vedieť, rád porovnám vaše skúsenosti a zážitky. Dajte mi tiež vedieť, ak by ste počuli o niekom, kto to už náhodou urobil predo mnou.

• Sám s kajakom z Bratislavy do Bratislavy cez Neusiedler See
• Triatlonová expedícia Bratislava-Kriváň
• Proti prúdu - Dunaj - Litava - Dunaj