Krizom-krazom cvicebnica (the workbook, interview with authors)

V polovici mája 2010 sa na našom knižnom trhu objavila nová cvičebnica Křížom-krážom, ktorá dopĺňa rovnomenné učebnice slovenského jazyka pre cudzincov. Redakcia Panorámy pripravila rozhovor s tvorcami cvičebnice o obsahu publikácie, tendenciách výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka, a tiež o náraste záujmu o náš jazyk vo svete.

Autormi cvičebnice sú Mgr. Helena Ivoríková, Mgr. Eva Španová, Mgr. Renáta Kamenárová, PhD., Mgr. Michaela Mošaťová, Mgr. Zuzana Kleschtová a Mgr. Hana Tichá. Vedúcim projektu je doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD.

Po uspesnych ucebniciach Krizom-krazom A1 a A2 prichadza aj vydanie sprievodnej cvicebnice. Uz v samotnych ucebniciach pouzivatel najde pri jednotlivych lekciach cvicenia. Co navyse poskytne cvicebnica?

Cvicenia a ulohy v cvicebnici su urcene na nacvik a fixovanie uciva prezentovaneho v ucebniciach so zretelom na upevnovanie a rozsirovanie lexikalnej zasoby a jej pouzivanie v beznych komunikacnych situaciach. Cvicenia a dialogy su spracovane modelovo a zaroven velmi kreativne s vyuzitim ilustracii a obrazkov, ktore podporuju receptivne aj produktivne osvojovanie jazyka.

K ucebniciam patria aj CD. Bude to tak aj v pripade cvicebnice?

Nie, pretoze cvicebnica pracuje len s lexikou a gramatikou obsiahnutou v ucebniciach a vychadza z nich.

Aka rozsiahla bude cvicebnica, kolko cviceni v nej bude obsiahnutych?

Cvicebnica obsahuje viac ako 450 cviceni na 220 stranach. Pocet cviceni v jednotlivych lekciach zavisi od typu a narocnosti preberaneho uciva, ako aj od lexikalneho potencialu temy.

Hovori sa, a asi malokto o tom pochybuje, ze jazyk sa vyvija. Vyvija sa aj sposob, akym vyucujete cudzincov slovencinu? Ake su odozvy pouzivatelov ucebnic, studentov a ucitelov na ucebnice Krizom-krazom? Stretli ste sa aj s nejakymi navrhmi na doplnenie ucebnej latky, pripadne sposobov jej spracovania?

Kazda skupina studentov i kazdy student osobitne je iny a neexistuje ucebnica, s ktorou by ucitel stopercentne vystacil a nepotreboval by k nej aj vlastne cvicenia. Cvicebnica A1 + A2 vznikla prave ako reakcia na nedostatok roznych typov cviceni v ucebniciach Krizom-krazom a kedze autorsky tim je pomerne velky, je v nej zapracovanych mnozstvo postrehov z pedagogickej praxe i z prace so samotnymi ucebnicami.

Dosial ste vydali ucebnice pre uroven A1 a A2, ktore su podla europskeho referencneho ramca pre jazyky (CEFR) urcene pre zaciatocnikov. Len ciastocne pouzivaju sprostredkujuci jazyk - anglictinu - prekladom obsahu, pokynov k cviceniam, symbolov a slovnikom pouzitej slovnej zasoby. Z toho mozno usudzovat, ze su urcene najmä pre studentov kurzov. Nakolko su vhodne aj pre samoukov?

Ucebnice a cvicebnica su svojou strukturou vhodne na pracu v skupine s ucitelom a zaroven poskytuju mnoho modelovych cviceni a specialnych uloh na samostatnu pracu, na individualne precvicovanie a automatizaciu osvojovanych javov. Pre uplneho zaciatocnika by bolo vhodne spolupracovat s lektorom, neskor mozu ucebnicu pouzivat aj samoukovia, kedze cely komplet (ucebnice aj cvicebnica) obsahuje aj kluc k cviceniam.

Jednotlive kapitoly v ucebniciach su rozdelene na gramaticku a konverzacnu cast. Ktore lekcie z gramatiky povazujete pre cudzincov za najkomplikovanejsie, ktorym teda venujete najviac pozornosti a miesta pri vyucbe slovenciny?

Kazdy student reaguje inak – pre niekoho je najdolezitejsie zvladnutie lexiky a chce komunikovat, niekto si dava pozor aj na gramatiku, pretoze chce hovorit spravne, v ucebniciach Krizom-krazom sme sa snazili o vyvazene spracovanie vsetkych stranok jazyka.

Planujete vydavat aj ucebnice pre dalsie urovne, B a C?

Ano, momentalne autorsky tim pracuje na ucebnici Krizom-krazom B1.

Co si myslite, ako sa vyvija zaujem o slovencinu v zahranici - zväcsuje sa, alebo sa zmensuje pocet tych, ktori sa chcu naucit po slovensky? Niekedy sa zda, ze so vstupom do EU a nasledne aj do eurozony pocet zaujemcov o slovencinu narasta.

Kedze narasta pocet cudzincov, ktori u nas studuju alebo pracuju, narasta aj pocet tych, ktori sa chcu ucit slovencinu, lebo aj ked v praci ci v skole je pre nich postacujuca napr. anglictina, v beznom zivote nie je prijemne nicomu naokolo nerozumiet.

Kolko studentov slovenciny priblizne prichadza na vzdelavacie aktivity SAS - pocnuc Letnou skolou SAS a konciac internetovymi distancnymi kurzami?

Napriklad v roku 2009 sme mali viac ako 350 studentov na vsetkych typoch kontaktnych kurzov (z toho letnu skolu absolvovalo 162 ucastnikov z 30 krajin) a okolo 250 novoregistrovanych studentov e-learningu.

Kto sa zaujima o studium slovenciny? Prirodzenymi a samozrejmymi ucastnikmi kurzov slovenciny su krajania a slovakisti, ale najdu sa urcite aj jednotlivci, ktorych nemozno takto jednoznacne "zaskatulkovat". Aky je trend v skladbe zaujemcov o slovencinu v poslednych rokoch?

Z tych spominanych 350 studentov bolo 120 stipendistov zo slovakistickych pracovisk po celom svete, priblizne 100 vymennych studentov z prevazne europskych krajin, ale mame aj frekventantov z exotickych krajin – Japonsko, Cina, Tchajwan, a zvysok tvoria samoplatcovia, ktori z rozlicnych dovodov potrebuju komunikovat v slovencine.