DVD Carstensz

Snowy Mountains rise high above the untouched jungle of New Guinea, breaking through heavy rain clouds. A limestone pyramid, known as the Carstensz Pyramid, soars above them as the most exotic, but also the most inaccessible mountain in the world. The peak of this mountain was conquered for the first time, by Heinrich Harrer, in 1962. Access to the foothills of this mountain lead through the territory of the legendary Damal native tribes and still belongs amongst the most adventurous expeditions. Apart from obtaining the necessary permits, the biggest problem lies is in persuading the naked natives to help us with the transport of equipment from Beoga, across wild rivers and mountainous jungle, up to the snowy glaciers below the Carstensz Pyramid.

DVD content:

- film Carstensz Pyramid
- Making of
- Films about the highest mountains of the seven continents
- Photogallery

Script, photography, direction: Pavol Barabas
Editing: Matej Benes
Music: Michal Novinski
Length: 60 minut
Year of production: 2008

Carstensz nie je len o dobývaní vrcholu

Next text is in Slovak only.

Nazov filmu Pavla Barabasa Carstensz s podtitulom Siedma hora si mozno ziada vysvetlenie.Carstensz je najvyssi vrch Australie a Oceanie a vola sa po holandskom moreplavcovi, Janovi Carstenszovi, ktory ho v roku 1632 spozoroval z palube lode v Arafurskom mori. Sprave o objave ladoveho stitu nad tropickou dzunglou vtedy vraj nikto nechcel verit.

Podtitul Siedma hora naznacuje, ze Carstensz patri k siedmim najvyssim vrcholom svetovych kontinentov a dvaja z ucastnikov expedicie Carstensz zdolali vsetkych sedem, bola to ich siedma hora.

"Sedem hôr, sedem ludi, spaja nas tuzba spoznat poslednu siedmu horu," zvestuje na uvod sprievodny komentar k filmu.

Lenze Carstensz nie je len o dobyvani vrcholu. O hore sa nie nahodou hovori, ze je jednou z najtazsie dosiahnutelnych svetovych vrcholov a nevztahuje sa to len na technicke, sportove aspekty zdolavania hory. Expedicia musi najprv prejst cez prekazky spojene so ziskanim povoleni na vstup na uzemie Zapadnej Papuy, indonezskej casti ostrova Papua-Nova Guinea. V priestore dazdovych pralesov neplatia ziadne pravidla, svoje si ziadaju indonezske bezpecnostne zlozky a svoje velitelia odbojnych domorodych skupin, ktore maju v pralese vlastne zakony.

Motiv vztahov expedicie s domorodymi nosicmi z kmena Damalov sa vinie celym filmom a dava mu dramaticke napätie. Chvile zblizenia s ludmi dazdoveho pralesa striedaju okamihy obav z ich spravania. Zaznie trpka myslienka, ze na jednej strane domorodych muzov nemozno neobdivovat za ich fyzicke vykony a sikovnost pri prechode dzunglou a na strane druhej su ich opakovane poziadavky na stale vyssiu financnu odmenu a agresivne spravanie zdrojom obav a strachu o dalsi osud expedicie a zivoty jej clenov. Bez pomoci domorodych nosicov to vsak nejde, k upätiu hory vedia doviest cudzich iba oni. Zarazajuce, ale pravdive je svedectvo o tom, ako si domorodci mavanim hrozivymi macetami vymohli vyssiu vyplatu a opustili vypravu este pred dosiahnutim zakladneho tabora, ale predtym sa uprimne modlili k horskym bohom za uzdravenie jedneho z jej clenov.

Dazdovy prales je vaznou prekazkou na ceste k vrcholu, presnejsie nie k nemu, ale k upätiu hory. Kamera zachytava strastiplnu cestu bahnom, zapalene rany po skrabancoch a ustipnutiach, ale aj dômyselne prekonanie "Velkej vody", horskej rieky pomocou sikovne zostrojenej lanovky. Tu sa skutocne naplnaju slova, ze Carstensz patri k najtazsie dostupnym horam, problemom nie je nadmorska vyska (priblizne 5-tisic metrov nad morom), ale prave logistika akcie, komplikovana a tazka cesta k nastupu na vrchol.

Zaver filmu pripomina tak trochu Verneove pribehy, v ktorych sa hrdinovia po zdolavani prirodnych prekazok zrazu ocitaju vo svete netusenych vydobytkov vedy a techniky. Expedicia pri zostupe na opacnej strane Carstenszovej pyramidy opusta bizarnu prirodu a prichadza k azda najstrazenejsiemu miestu na svete. Na horu sa tam tlaci bana s najväcsim svetovym naleziskom zlata a medi, ktora vykazuje sedem milionov dolarov zisku denne. Prislusnici bezpecnostnej sluzby odvazaju clenov expedicie k lanovke, ktora sa spusta 3650 metrov dolu neuveritelnou strminou. Do utrob hory sa zaryvaju banske stroje, ktore menia unikatnu prirodnu rezervaciu sveta na haldy hlusiny. Barabasov film sa konci tam, kde sa zacina smutnejsi pribeh.

(ib)

Pripojte komentar