Stretnutia s roháčmi, alebo servus Cervus

O rohacoch sa pise, ze ziju tam, kde je dobre zivotne prostredie. Najnovsie som rohacovi povedal servus v Bratislave na schodoch Strmej cesty, ktora smeruje od Zizkovej ulice cez hustiny nahor na Mudronovu ulicu. Predtym som samicku rohaca zachranoval z asfaltky Zizkovej ulice, aby ju nepreslo auto. A este predtym sa jeden rohac spaciroval po mure pod zidovskym cintorinom. Takze takmer uplne v centre Bratislavy ziju rohace. Celkom prijemne zistenie.

V poslednom case mam na rohacov stastie. Dokonca som jedneho zachranoval z dunajskych ramien ponize Bodikov v case povodne. Uprostred sirokeho ramena maval nozickami. Ked sme ho vylovili, chvilu sme ho viezli v kanojke a potom sme ho polozili na strom, ktory padol do vody, aby mohol odspacirovat na sus. Rohaca som si na rozlucku odfotil, a ked som sa k nemu priblizil fotoaparatom, tak bojovne proti mne zdvihol svoje parozkove klepeta.

Bol to nadherny velikansky exemplar. Odfotil som si ho aj s rukou. Bol väcsi ako môj prostrednik. Ked som si doma meral prst, zistil som, ze rohac meral asi 10 a pol centimetra. Stredoeuropsky Rohac velky (uvadza sa tiez Rohac obycajny), cize Lucanus Cervus, meria podla Wikipedie najviac 92 mm, ten dunajsky bol o vyse centimeter väcsi. Celkom pekny dunajsky obor. Ten, ktoremu som povedal servus na schodoch Strmej cesty v Bratislave, bol oproti nemu trpaslik.

O roháčoch sa píše, že svoje parôžkovité hryzadlá nepoužívajú na nič iné len na súboje s inými samčekmi, keď zápasia o samičky. Vraj je to podobný pohľad, ako na jeleniu ruju. To by som ešte rád vidieť. A ešte jedno by som rád vidieť - lietať takého mamutieho samčeka. Podľa všetkého sa roháčom totiž veľmi lietať nechce, vždy ich vidieť len niekde statočne liezť, či dokonca plávať, ako sa nám to stalo pri povodni. Na lezenie po vertikále sú dobre vybavení, majú dokonale drapľavé nožičky. Keď sa mi ten dunajský zadrapil do košele, musel som si ju vyzliecť, aby som ho z nej oslobodil. Drapľavé nožičky roháče potrebujú, lebo sa živia šťavami stromov a rastlín. K letu sa asi odhodlávajú ťažko, a keby som sa nebol dočítal, že majú aj krídla, neveril by som, že dokážu lietať, také sú veľké. Údajne pri lete zaujímavo bzučia ako vrtuľníky.

Ináč, tento velikán si veľa nepožije. Väčšiu časť života totiž prežíva ako larva (4 až 6 rokov), potom sa na tri mesiace zakuklí a vylieza v lete ako krásny chrobák, ktorý však pretrváva iba niekoľko mesiacov, či podľa iných prameňov len týždňov, v poslednej fáze svojho života.

Vladimír Bibel

Pripojte komentár