Vysoká voda v dunajských ramenách

Patríme medzi tých šťastlivcov, ktorí v nedeľu šiesteho júna 2010 nemuseli bojovať s povodňovou vodou, ale dobrovoľne sa za ňou vybrali. Trocha už dunajské ramená poznáme, a tak sme si to mohli dovoliť napriek druhému stupňu povodňovej pohovotosti na Dunaji. Po príchode k Bodíckej čárde, sme zistili, že voda sa nevalí divokým prúdom, je len vyššia ako inokedy. Čárda ale nebola zaliata. Voda bola viac farby khaky, či farby bahennej kávy, než za normálnych podmienok. Kedže sme nepočuli hučať vodu, ako to býva, keď sa rozbesnená voda valí cez prekážky, usúdili sme, že plavba je bezpečná.

Od Bodíckej čárdy sme sa vybrali našou obľúbenou trasou cez dunajskú džungľu. Vzhľadom na to, že stav vody bol vyšší ako obvykle, plavba bola ľahšia. Mnohé z popadaných stromov, cez ktoré za normálnych podmienok treba preťahovať kánojky, boli tentokrát schované pod vodou. Ani brodenie sa v bahne tentokrát nebolo potrebné a malá prehrádzka, ktorú inokedy treba prenášať, bola splavná. Po chvíľke váhania sme sa spustili malou "šlajzničkou". To už sme boli uprostred húštin, kde by mohol vládnuť hlavný dunajský ochranár - pán komár. Na naše potešenie si zatiaľ dával voľno.

Potešilo nás tiež, že sme sa vplavili do miest, ktoré sú zjavne viac napájané prefiltrovanou podzemnou vodou, než dunajskou povodňovou kávou. Voda bola pomerne priehľadná, aj keď nie natoľko ako za normálnych podmienok.

Potom sme sa rozhodli, že sa pokúsime využiť zvýšenú povodňovú hladinu a preplavíme sa na miesta, kde sa inokedy plaviť nedá. Napokon sme však uviazli v húštine - čiže úroveň vody nebola natoľko vysoká, ako sme potrebovali. Videli sme však zúfalý boj suchozemských slimákov o prežitie. Všetky byľky a kríky nimi boli posiate. Hľadali tam útočisko pred vysokou vodou.

Potom sme si to nasmerovali k Bodíckej bráne, o ktorej sme počuli, že je zatopená. Bodícka brána je za normálnych podmienok miestom, kde sa prechádza z Dunaja do ramien a naopak, a je tam aj prírodné vodácke táborisko. Cestou sme vylovili z vody krásny exemplár roháča, ktorý zúfalo trepotal nožičkami uprostred širokého ramena. Vzápätí sa mi nimi tak zadrapil do košele, že som si ju musel vyzliecť, aby som ho mohol odprevadiť na súš.

Zakrátko sme z pravej strany, ešte skôr, než sme sa priblížili k Bodíckej bráne, počuli hukot valiacej sa vody. Priplavili sme sa bližšie a zistili sme, že to sa do ramenného systému valí voda zo starého koryta Dunaja. Podobné to bolo aj pri samotnej Bodíckej bráne. Pôvodne sme očakávali, že v bráne sa povalí do starého koryta voda z ramien, bolo to však naopak - s hukotom ju zatápali vody Dunaja, a tým sme čeliť nechceli. Naopak, využili sme ich a nechali sme sa ich prúdom zviezť k obľúbenej prehrádzke, kde si vodáci obvykle robia opekacie a kúpacie prestávky. Celú prehrádzku však prekrývala prúdiaca voda. Tak sme napokon oddychovali na padnutom strome, ktorý sa obvykle týči vysoko nad hladinou.

Potom sme využili vratný prúd, ktorý sa odrážal od prehrádzky a po širokom bodíckom ramene sme sa vrátili k čárde.

Výlet by bol celkom pekný, keby voda nebola príliš studená a mútna. Vzhľadom na teplé počasie by dobre padlo sa osviežiť v nej. Na to si však počkáme, najprv sa Dunaj musí upokojiť a aspoň trocha prehriať.

Aj napriek hrozivému druhému povodňovému stupňu sme stále pádlovali pomerne pokojnou vodou a povodňový prúd pri Bodíckej bráne sme využili len vo svoj prospech - najprv, aby nás priniesol k prehrádzke a potom nás jeho vracák naštartoval opačným smerom.

Ešte informácia - bodícka čárda zrejme bude až do prázdnin otvorená len cez víkendy.

Vlado Bibel