Niekolkominutovy den

Vylet, o ktorom su tieto riadky, vyzeral spociatku celkom banalne. Azda az na to, ze som od zaciatku cakal - a napokon marne - ze sa vyjasni. V ten den bola totiz obloha prikryta tmavou sivobelasou prikryvkou z mrakov, ale na juhozapade sa ten prikrov koncil. Za nim, niekde v pasme za Dunajom v Rakusku presvitala jasna obloha. Tipoval som, ze sa ten prikrov posunie na sever a na vylete budeme napokon obdareni slnecnym dnom. Vybrali sme sa do Malych Karpat - chceli sme preskumat malo zname hradisko na vrchu Pohanska v tesnom susedstve Plaveckeho hradu. A ten temny sivobelasy mracny prikrov nas sprevadal cely cas a celkom to ladilo s pustym lesom nad niekdajsim hradiskom, ktore mozno len tusit medzi stromami na kopci nad Plaveckym Podhradim. Tu kedysi kypel zivot, a teraz je tu len tichy les v studenom zimnom sere. Pokial ide o niekdajsie hradisko, nic ine som neocakaval. Pokial ide o pocasie, ten mracny prikrov sa nie a nie posunut na sever. "Atmosfericke rozhranie" stvrdlo za Dunajom v Rakusku. Tipujem, ale strielam od pasa, ze v ten den mohli byt mraky vo vyske okolo 1000 metrov. Vdaka tomu sme uplne neplanovane zazili niekolkominutovy slnecny den na mieste akoby na to stvorenom - na Plaveckom hrade. Tam sme zamierili po bezvyslednych potulkach po niekdajsom hradisku.

Ked sme vyliezli na hradne zrucaniny, zazili sme - vychod slnka. Ohniva gula, ktora bola dovtedy schovana za homogennou vrstvou mrakov, zacala prave vtedy vykukat spoza oblakov. Ako to uz byva pri zapade slnka, pretoze ten vychod slnka sme zazivali v case, ked sa uz slnku slusalo zapadnut, slnecne svetlo malo oranzovy, az cerveny odtien a s nim vsetko, co slnko ozarovalo - v nasom pripade to bol Plavecky hrad. Trvalo to mozno desat, pätnast minut a potom slnko zapadlo za vzdialenymi alpskymi konciarmi. A tak sme v priebehu niekolkych minut zazili vychod i zapad slnka. Nie kazdy den sa to podari.