Trip to Velky Choc Hill

Velky Choc Hill offers a lot of nice views.

In Slovak language only. Please, use Google Translate.

Vo Valaskej Dubovej sme nasli pekne ubytovanie v chate, ktora stoji na samote, uplne mimo obce, nedaleko cesty, ktora vedie do Komjatnej. Tato chata vdaci za svoju existenciu niekdajsej akcii ZET, v ramci ktorej vybudovali nad obcou lyziarsky vlek. Ten vsak zakratko zahadne zmizol, a tak ostala vlekarska buda, ktoru pretvoril jej dnesny majitel na celkom slusnu chatu pre 6 az 8 osob.

Modra znacka startuje na konecnej autobusu. Hned vedla su dve predajne zmiesaneho tovaru, kde môze smädny turista natankovat a potom uz neostava ine, len stupat nahor - najskôr je stupanie mierne, potom sa dolina zuzuje a tam, kde ju lemuju vysoke brala, za znackou oznacujucou prirodnu rezervaciu Choc a upozornujucou na nebezpecenstvo stretnutia s medvedom, zacina chodnik prudko stupat. Kamenista trasa, ktora je najnarocnejsim usekom vystupu, konci rozkosnymi lukami Strednej Polany vo vyske 1250 metrov. Tu sa chodnik spaja so "zelenou" trasou, ktora prichadza z Predneho Choca. Tu je aj smerovnik k zdroju pitnej vody vzdialenemu 600 metrov. Na lukach Strednej Polany bol vraj kedysi salas, teraz su prazdne a take pohodove, ze niektori turisti si tu povedia dost a vzdaju finalnu cast vystupu na vrchol. To nebol nas pripad. Cestou nahor sa vchadza do pasma kosodreviny, a coraz viac sa otvara vyhlad na Nizke Tatry. Okolo chodnika ziaria koncom maja kvety. A ked sme konecne na vrchole, vyhlad je uz naozaj na vsetky strany a - vrchola nikde... teda tej klasickej kamennej koty s vrcholovou knihou. Samozrejme, vrcholova kota tam je, akurat, ze sa nachadza na mieste, ktora sa mozno len opticky nezda byt najvyssim bodom Velkeho Choca. Zatialco nam sa najvyssim miestom zdal byt vychodny vybezok vrcholoveho hrebienka, vrcholovy pätnik je na travnatej plosinke v severozapadnej casti hrebienka. Tam sme stretli cesku dvojicu, ktora si prave balila stan. Bol to mlady parik s ambiciou pokorit Karpatsky obluk. "Nevedeli sme, ze na Slovensku je toho tolko pekneho," povedali nam. Na co som si potichu pomyslel, ze ani my. Potvrdili nam, ze na vrchole nie je ziadna kniha.

Ked sme sa pokochali vyhladmi na vsetky strany, usudili sme, ze dolu sa vratime tou istou trasou. Pôvodne sme chceli absolvovat okruznu turu - zo Strednej Polany pod Velkym Chocom sme chceli prejst na Predny choc a odtial zbehnut dole na Likavsky hrad. Zrejme pre detailnejsie zoznamenie s celym Chocom i pre vyhlad na Ruzomberok by bol tento variant najlepsi, ale usudili sme, ze uz sme aj tak podali celkom slusny vykon. Neboli sme sami. V posledny majovy piatok sme tu stretli dalsie dve "turisticke druzstva", z toho jedno jednoclenne a jedno, ktora sa na lukach pod Velkym Chocom rozpadlo, pretoze jednemu clenovi uz neostavali na finale sily, alebo vôla. Medveda sme nestretli. Chodnik sa nam pri schadzani do Valaskej Dubovej zdal byt akysi strmsi, ako pri vystupe. Strme brala nad nim podla sprievodcu z edicie S batohom po Slovensku patria vrcholu Soliska (1106m). Niekde v nich je divoka nepristupna jaskyna - ziadnu odbocku sme vsak nevideli. Vzhladom na nasu kondiciu sme ju lahko ozeleli.

Dole v Dubovej sme este navstivili Janosikovu krcmu. Tam vraj baba so svojou dcerou podsypali Janosikovi hrach, aby ho mohli zlapat panduri. Pri zasluzenom pive sme hutali, ze krcma by sa vlastne mala volat Babina krcma, ved ona tam triumfovala a Janosik na tuto krcmu asi nemal najlepsie spomienky. Neviem vsak, ci by majitelia restauracie, ktora je aj penzionom, prijali takyto navrh. Stavil by som sa, ze na Slovensku je viac Janosikovych krciem ako Babinych krciem.

Cely vylet nam trval asi sest hodin - aj s odpocinkom na vrchole Choca. Do Valaskej Dubovej sa da dostat autom, alebo autobusom z Ruzomberka odbockou, ktora smeruje na Likavku.