Moja sesternica neznášala v škole slohové práce. Raz frflala na učiteľku slovenčiny, ktorá trápila všetky triedy opisom Kačacej fontány. So sesternicou som súcitila, aj keď slohy som písavala rada. Úloha bola náročná a pre deti málo hravá. Školáci by sa k nej asi postavili inak, keby mali namiesto opisu vymyslieť príbeh.
Kačacia fontána stojí na jednom z najrušnejších miest v Bratislave, na Šafárikovom námestí. Historik Štefan Holčík charakterizuje priestor, v ktorom ju umiestili, v knihe Bratislavské fontány: "Po postavení pevného cestného a železničného mosta cez Dunaj roku 1891 vznikla na jeho severnom predmostí nová mestská štvrť založená na urbanistickom projekte pravouhlo sa pretínajúcich ulíc a pravidelných blokov obytných domov. Pred nájazdom na most sa vytvorilo námestie, na ktorom roku 1914 inštalovali jednu z najzaujímavejších bratislavských fontán."
Na začiatku minulého storočia ešte fontána nestála uprostred zhonu a hluku z áut, autobusov a električiek, mohlo to byť celkom príjemné, romantické miesto. Parčík s fontánou už dnes nie je oázou pokoja. Ľudia sa v jej blízkosti zdržiavajú najmä preto, lebo tu čakajú na mestskú dopravu. Ani sa nechce veriť, že kedysi veľmi dávno tu behávali bosí a polonahí chlapci a naháňali po dunajskom brehu kačky.
O tom, čo priviedlo autora fontány, sochára Roberta Kühmayera k motívu chlapcov s kačkami, nejestvuje nijaké hodnoverné svedectvo, ale je všeobecne rozšírený názor, že sa inšpiroval starou povesťou. Povesť si možno prečítať aj v poslednom, súhrnnom vydaní Bratislavských povestí spisovateľky Márie Ďuríčkovej. V príbehu sa pastierikovia kačiek skamarátili s vodníkom, ktorý ich napriek zákazu strážcu dunajského pokladu zaviedol do podvodnej ríše. V nešťastnom slede ďalších udalostí však chlapcov aj s ich kačkami zakliala na kameň dunajská ropucha.
"Prvý z nich stojí na najvyššom kameni, kačica sa mu v náručí trepoce, krídlami plieska, po tvári ho šibe, už-už sa mu vymykne z rúk. Kamaráti sa smejú, čosi kričia, jeden sa v náhlivosti potkol a rozpleštil na zemi. Výjav plný šantivosti sa ligoce v prúdoch striekajúcej vody," píše Ďuríčková o fontáne v úvode k povesti.
Tvrdenie, že Kühmayer chcel fontánou pripomenúť starý príbeh, podľa historika Holčíka neobstojí. Ako uvádza v knihe o bratislavských fontánach , "údajná povesť vznikla neskôr ako literárne dielo inšpirované fontánou".
Fontána, ktorá inšpiruje, má úžasnú hodnotu. V zozname fontán Mestského investora pamiatkovej obnovy - Pamingu je vyčíslená jej cena v korunách sumou 350-tisíc korún. Kühmayer nezaklial chlapcov a kačky do kameňa, ale do bronzu, a pri ocenení objektu bol iste zohľadnený práve tento kov. Suma mi pripadá smiešne malá, ale nakoniec, smiešne je asi uvažovať o cene, keď sa odpútame od hmotných materiálov a opäť sa vrátime k inšpiratívnosti fontány. To je hodnota, ktorá sa nedá vyjadriť v korunách, ani v inej mene. Dá sa však premietnuť do príbehov. Jeden už poznáme, možno sa zrodia aj ďalšie.
Ida Bibelová
