Stĺp proti čiernej smrti

Vždy, keď sme so synom vystúpili z električky na dunajskom nábreží a náhlili sa hore Rybným námestí do Bibiany na nedeľné detské predstavenie, míňali sme zvláštny stĺp s ozdobným kamenným múrikom. Obvykle sme mu nevenovali veľa pozornosti. Až raz, pri ceste späť, sa syn rozbehol za holubmi, plašil ich, ale vtáky našli útočisko na stĺpe. Len vtedy padla otázka: "Čo to tu stojí ?"

"Stĺp na pamiatku obetí moru," odpovedala som, ale neskôr, po rokoch som si uvedomila, že odpoveď nebola celkom správna.

Dejepisec Tivadar Ortvay vo svojom bratislavskom miestopise z roku 1905 vysvetľuje, že stĺp bol postavený z verejnej zbierky na pamiatku moru z roku 1711.

"Osemnásteho februára 1713 sa veriaci zhromaždili pri stĺpe, ktorý si sami postavili, a duchovní tam predniesli kázne po nemecky, po maďarsky a po slovensky," píše Ortvay v knihe Ulice a námestia Bratislavy. Pravda, slovami, že stĺp si sami postavili, mienil Ortvay skutočnosť, že na stavbu sa obyvatelia mesta zozbierali, nie žeby ho sami vztýčili.

Historik umenia Ivan Rusina v knihe o renesančnej a barokovej plastike v Bratislave spresňuje, že stĺp zaplatil z väčšej časti sumou 400 florénov uhorský prímas Kristián August Saský, a on aj dal podnet na jeho postavenie, mal to byť votívny dar - dar venovaný v snahe dovolať sa božej pomoci za skoré skončenie epidémie. Ak by sme teda chceli byť úplne presní, stĺp nebol určený len pamiatke obetí, ale mal byť v čase, keď v boji so strašnou epidémiou zlyhala medicína aj ochranné opatrenia, akousi nádejou, že pomôžu vyššie sily.