Ganymedova fontána skrýva skrinku s pergamenom

Ganymedova fontána je ovenčená romantickými príbehmi. Bodaj by nebola, veď už jej vzhľad, orol na samom vrchole unášajúci malého Ganymeda, deti s dunajskými rybami, korytnačky, žaby, raky, mušle, levie hlavy, to všetko odjakživa dráždilo fantáziu a zvádzalo k bájkam, ktoré sú zvláštnym mixom starogréckej mytológie a bratislavských povestí. Priznám sa, že pri pohľade na fontánu ma prepadávajú iné, možno aj dosť prízemné myšlienky. Priviedol ma k nim nápis v maďarčine A Poszonyi takarékpénztár na podstavci fontány. Znamená Bratislavská sporiteľňa. Práve táto inštitúcia - povedané dnešným jazykom - zasponzorovala honosnú fontánu, v roku 1888 ju darovala mestu. Bolo to dva roky po dokončení stavby monumentálnej budovy Mestského divadla (terajšieho Slovenského národného divadla). Fontána vyplnila priestor pred jeho hlavným vchodom. Autorom diela je Viktor Tilgner, bratislavský rodák a jeden z najuznávanejších stredoeurópskych sochárov 19. storočia.

"Sochár vo svojom diele znázornil antickú legendu o chlapcovi Ganymedovi, ktorého Zeus premenený na orla odniesol na Olymp do sídla bohov. Pri stvárnení architektonickej časti fontány sa Tilgner inšpiroval fontánami v parku Este v Tivoli, ktorá vtedy patrila korunnému princovi Františkovi Ferdinandovi d’Este. V detailoch nadväzoval na donnerovskú tradíciu, čo sa prejavilo najmä na postavičkách štyroch detí na sokli, nesúcich štyri druhy najhojnejších dunajských rýb. Po obvode rozsiahlej kamennej misy umiestil sochár tri dvojice vodných zvierat: korytnačky, žaby a raky." Toľko faktografia o diele z knihy Štefana Holčíka a Bohuslavy Bublincovej Bratislavské fontány.

Vráťme sa však k nápisu na fontáne, ktorý zverejňuje donora, Prvú bratislavskú sporiteľňu. V inventárnom spise Pamingu, Mestského investora pamiatkovej obnovy, sa pri popise fontány uvádza, že do nej bola slávnostne vložená kovová skrinka s darovacou listinou na pergamene datovaná dňom 24.9.1888.

Práve táto skrinka mi nedá pokoja. Zrakom skúmam podstavec fontány a odhadujem, kde asi môže byť. Do mysle sa mi neodbytne vkráda otázka "Čo keď náhodou?" a predstavujem si truhličku s pokladom, alebo malý trezor s nejakými ďalšími financiami z prvej bratislavskej sporiteľne. Keď sa však znova pozriem na nádhernú fontánu, uvážim, že "oni" už dali dosť.

Ida Bibelová

Pripojte komentár