Roland, Maximilián a potrestaní cikajúci chlapci

Udatní rytieri s mečom obvykle žnú viac sympatií ako panovníci na tróne. Býva to tak v románoch a vo filmoch, ale aj v živote. Dôkaz nájdete na bratislavskom Hlavnom námestí. O priazeň "ľudu" tam zviedol súboj cisár Maximilián II. a rytier Roland. Miestom ich pomyselného súboja bola fontána stojaca v strede námestia. Oficiálne sa volá Maximiliánova fontána, no väčšina Bratislavčanov ju pozná ako Rolandovu. Rytier Roland je nepochybne populárnejší a jeho miesto na vrchole fontány neohrozili ani historici. Podľa nich bradatý muž v renesančnom brnení, ktorý drží v ľavej ruke meč a pravou sa opiera o štít s uhorským znakom znázorňuje syna Ferdinanda Habsburského, Maximiliána II., prvého cisára korunovaného v Bratislave.

O pohnutých okolnostiach, ktoré sprevádzali postavenie fontány, píše historik umenia Ivan Rusina v knihe Renesančná a baroková plastika v Bratislave:

"Dvanásteho septembra 1563 vrcholili v Bratislave slávnosti pri príležitosti korunovácie Ferdinandovho syna Maximiliána a jeho manželky Márie, ale veselie narušila tragická udalosť - požiar a s ním spojené obete na životoch. Za hradbami neďaleko uhorského tábora postavili drevený hrad a jeho dobytie malo byť súčasťou renesančných hier. Neopatrnosťou talianskeho ohňostrojcu vypukol požiar, hrad začal horieť a v jeho plameňoch zahynulo niekoľko ľudí, mnohí ďalší umreli neskôr na popáleniny. Hasenie bolo veľmi nedostatočné a pomalé pre nedostatok vody. Na druhý deň veselie korunovačných slávností pokračovalo, ale na pamäť tejto udalosti dal cisár Maximilián II. postaviť fontánu na hlavnom bratislavskom námestí. Jej autorom bol deutschaltenburský kamenár Ondrej Luttringer a podľa nápisov fontánu dokončili v roku 1572.

Vo vrchole tejto dvanásťnádržovej fontány s hranolovým driekom, dekoratívnymi článkami a nápisovými tabuľami je postava rytiera, podľa miestnej tradície Rolanda, po ktorom ju aj pomenovali. Časť bádateľov však sochu rytiera považuje za cisára Maximiliána, a tak sa vynára otázka: Rolandova alebo Maximiliánova fontána?

Postava rytiera Rolanda v pancieri sa vo výtvarnom umení objavuje od stredoveku, a pretože symbolizoval mestské práva, jeho sochy umiesťovali na trhoviskách. Zobrazovali ho s obnaženou hlavou a vytaseným mečom. Keďže bratislavské dielo tieto znaky nemá, nejde pravdepodobne o sochu Rolanda, ale Maximiliána. Aj ďalšie skutočnosti oprávňujú tento predpoklad: Maximilián bol objednávateľom fontány, na štíte je erb jeho kráľovstva a dedikačné nápisy sú zdravicou cisárovi a jeho žene. Dielo sa nezachovalo v pôvodnom stave, ale je výsledkom renovácie zo začiatku 18. storočia."

Rôznymi podobami fontány sa zaoberá historik Štefan Holčík, ktorý v knihe Bratislavské fontány uvádza, že k pôvodnému stĺpu fontány patrili aj postavy štyroch cikajúcich chlapcov. V 18. storočí ich nahradili cudnejšou výzdobou. Výmenu sprevádzajú historky, v ktorých mravopočestným meštiankam prekážala nahota a verejný vylučovací akt a dovtedy sa odvracali od fontány, až kým roztopašné cikajúce chlapčatá nepotrestali a nesňali ich z fontány.

Holčík popisuje zmeny z 18. storočia takto: "Stĺp zvýšili, doplnili o širokú kamennú misu zo zrušenej fontány v parku Letného arcibiskupského paláca. Časť stĺpu s chlapcami nahradili podobnou, na ktorej puttovia nesú ryby. Pôvodnú kamennú cisternu nahradili novou, veľmi vysokou a objemnou. Na jej obvode sú vytesané maskaróny, z úst ktorých vytekala voda do menších nádrží. Tie sa však nezachovali."

V roku 2007 pristavali k fontáne obvodový mramorový okruh, na ktorom sa dá sedieť. O jeho funkčnosti, ale aj estetickej stránke sa diskutuje. Mnohí považujú najnovší doplnok za necitlivý zásah, za prvok, ktorý sa k starobylej fontáne vonkoncom nehodí. Nech je to už akokoľvek, nový vzhľad fontány pripomína, že historické pamiatky nepodliehajú iba zubu času, ale aj dobovému vkusu, a že preň prišla fontána aj o cikajúcich chlapcov. Časť stĺpu s ich postavičkami je dnes súčasťou menšej fontánky, ktorá stojí vo dvore domu na Uršulínskej ulici číslo 6. Do dvora sa nie vždy dá dostať, často býva uzavretý.

K torzu stĺpu pridali na vrchol rybu s otvorenou papuľou, pôsobí to dohromady veľmi nesúrodo a rozpačito. Možno práve preto je fontánka taká zastrčená. Asi je to škoda, určite by stálo zato odborne a umelecky ju zreštaurovať a vystaviť na nejakom dostupnejšom mieste. Nadšenec bratislavskej histórie Igor Janota trafil klinec po hlavičke, keď v seriáli Zurkot bratislavských fontán , ktorý publikoval začiatkom 80. rokoch v týždeníku Sloboda, na margo cikajúcich chlapcov napísal: "Brusel má svoju svetoznámu postavičku cikajúceho chlapčeka, Bratislava má tiež niečo podobné. Na rozdiel je v tom, že bratislavskí striekajúci chlapci sú odrazu až štyria. A to už tiež niečo znamená!"

Ida Bibelová

Maximiliánova fontána Hlavné námestie Rok odhalenia: 1572 Autor: Ondrej Luttringer Fontánu dal postaviť prvý cisár korunovaný v Bratislave, Maximilán II. a podľa neho sa aj volá. Bratislavčania ju však bežne nazývajú Rolandova fontána. Pôvodne renesančná fontána prešla viacerými úpravami.

Pripojte komentár