Kukučínove dlhé návraty domov

Martin Kukučín bol vraj útlej postavy a mal bystré nevädzovomodré oči. Oči sôch bývajú niekedy prázdne, nemajú nijaký výraz. Kukučínova socha v Medickej záhrade je však dielom majstra, ktorému sa podarilo zachytiť spisovateľov láskavý pohľad.

Pozerám sa mu do tváre a potom skĺzavam zrakom po sediacej bronzovej soche klasika slovenskej literatúry až dolu k obrovským čižmám. Uvažujem, či bola vysoká obuv bežnou súčasťou literátovho zovňajšku. Kukučín dlho žil medzi sedliakmi na chorvátskom ostrove Brač, bol miestnym lekárom a možno práve z vidieckeho prostredia pochádzala fotografia, podľa ktorej sochu modeloval slávny chorvátsky sochár Ivan Meštrovič. Ale to je len dohad, ku ktorému ma priviedli čižmy, ktoré tak akosi nepasujú k subtílnemu mužovi s knihou v ruke.

Martin Kukučín začiatkom storočia odišiel z Braču medzi chorvátskych vysťahovalcov do Čile a dlhšie pôsobil v meste Punta Arenas, kde dodnes nesie jeho meno obvodné zdravotné stredisko. Na sklonku života sa však opäť vrátil do Chorvátska, pretože na Slovensku si nevedel nájsť miesto. Keď 21. mája 1928 zomrel, pochovali ho najprv na národnom cintoríne Mirogoj v Záhrebe a odtiaľ ho neskôr previezli na Slovensko. Odpočíva na Národnom cintoríne v Martine.

Zahraniční Slováci chceli odhaliť Kukučínov pomník v čílskom Punta Arenas v roku 1961 pri príležitosti jeho nedožitej storočnice. História pomníka sa však začala odvíjať už niekoľko rokov predtým a je poriadne zamotaná. Jej peripetie sa v mnohom ponášajú na dlhé cesty spisovateľa po kontinentoch. O putovaní sochy sa možno dozvedieť z korešpondencie profesora Josepha Papina, amerického Slováka, pôsobiaceho na pensylvánskej univerzite Villanova, básnikovi Jánovi Smrekovi.

List z 28.6. 1974 uchováva spolu s básnikovou literárnou pozostalosťou Slovenská národná knižnica. Čítam v ňom, že sochár Ivan Meštrovič, ktorý od 40. rokov minulého storočia žil v USA, bol Papinov univerzitný kolega. Pomník Kukučína sa podujal vyhotoviť za "smiešny" honorár 5-tisíc amerických dolárov, ktoré na sochu venoval americký Slovák Ján J. Lacko. "Meštrovič pracoval na soche niečo vyše roka päť dní týždenne od ôsmej hodiny ráno do dvanástej hodiny na obed a od tretej hodiny do sedemnástej hodiny. Pravda, pritom mal 3-5 hodín prednášok týždenne 3-4 razy," píše Papin v liste Smrekovi. Nezmieňuje sa, že Meštrovičovi pomáhal pri práci William Schiffer, vtedy slovenský adept sochárstva, ktorý bol u svetoznámeho umelca na študijnom pobyte.

Hotová sádrová socha, vysoká 2,2 metra a široká 1,4 metra, potom dlho stála v Meštrovičovej garáži pri jeho dome, na odliatie a dopravu sochy do Punta Arenas nebol dostatok financií.

Vypravenie Kukučína do Južnej Ameriky napokon urýchlila nehoda. Papin o nej píše: "V roku 1961 v zime pani Meštrovičová idúc do garáže, obchádzajúc sochu, spadla na ľade, zlomila si nohu, a Meštrovič, jeho pani i univerzita ma žiadali, aby socha zo sádry sa dostala na pravé miesto. ...Nakoniec Slováci v Južnej Amerike zaplatili poistenie a výlohy na poslanie sochy do Južnej Ameriky a s Meštrovičom sme vyslali Kukučína opäť do Južnej Ameriky."

Meštrovič si vtedy spolu s Papinom nad "nechceným Kukučínom" aj požialil.

Komplikácie okolo sochy sa však neskončili ani potom. V Buenos Aires nemal kto zaplatiť clo, socha stála na colnici dva roky a "argentínska vláda ju vypustiť nechcela," trpko konštatuje Papin. List končí informáciou, že "bronzový odliatok sochy sa spravil a vlani v lete priniesli kópiu do Kanady (Cambridge. Ont.). Kukučínove zátišie je umiestnené na slovenských jezuitských pozemkoch. Slovensko by malo mať aspoň druhú kópiu." S takým odkazom sa profesorov rukopis končí.

Slovensko nakoniec nemá druhú, ale až tretiu kópiu. Druhá sa nachádza v USA, odliali ju v roku 1974 a odliatok určený pre čílsku Patagóniu sa po rokovaniach s argentínskou stranou v roku 1984 dostal z Buenos Aires do Bratislavy. Od vyhotovenia sochy po jej inštalovanie v bratislavskej Medickej záhrade uplynuli viac ako dve desaťročia.

Ida Bibelová

Pomník Martina Kukučína Medická záhrada Autor: Ivan Meštrovič Bronzový odliatok sádrovej sochy, na ktorej chorvátsky sochár Meštrovič pracoval na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, bol pôvodne určený pre Kukučínov pomník v čílskom meste Punte Arenas. Tam slovenský spisovateľ pôsobil ako lekár. Do Bratislavy sa socha dostala v roku 1984 po dlhých vyjednávaniach.

Pripojte komentár