Pozvánka na výstavu: Jan Zrzavý - maliar snov

Jan Zrzavý by mohlo byť aj meno vojvodu s bojovými zásluhami a ryšavou bradou. Maliar Jan Zrzavý (1890-1977) mal bradu, ale nie ryšavú, zistíte to už len pri letmej prehliadke výstavy jeho obrazov, ktorá je v Galérii mesta Bratislavy, v Mirbachovom paláci. Vystavené sú aj autoportréty a fotografie, hoci aj čierno-biele, prezrádzajú, že bol tmavovlasý. Aj tak by ma zaujímalo, či sa mu v detstve kamaráti za meno nevysmievali, či nemal smiešne prezývky, alebo, aký mal neskôr vzťah k farbe ohnivého červenkastého zlata. Či si ju tak trochu neprivlastňoval, či ju neobľuboval viac ako iné. Znalcom výtvarného umenia budú možno tieto otázky pripadať detinské a úplne nedôležité pri skúmaní tvorby ikony moderného českého maliarstva, ale kupodivu, výstava mi dala na ne odpovede.

K autoportrétu z roku 1908, ktorý pripomína viac záhadného domorodého muža, tajuplne sa skrývajúceho za zlatistou clonou, zostavovatelia katalógu k výstave priradili Zrzavého spomienky. "Když jsme ve škole prvně malovali hlavu, seděla nám Černá Káča, proslulý model, krásná a velice slušná mladá paní, vypadala jako Italka. Nikdo ji nikdy netrefil, snad jen Švabinský ji udělal k poznání. Dovedete si představit, jak jsme to mastili. Já zase maloval na holé plátno, bez běloby, lazurovými barvami, kraplak, pařížská modř.(...) Ke konci vyučování jsme obyčejně svoje práce zamykali do skříně, ale toho dne byla skříň uzavřena, klíč pryč. Postavili jsme tedy obrazy ke zdi a šli domů. Ve stejné místnosti vyučoval Preisler večerní akt. Jeho žáci obrátili obrazy malbou ven a chtěli, aby jim pověděl, co o nich soudí. Preisler naše práce prohlédl a řekl prý, nic to není, jen tady z toho jediného by mohlo něco být. Byla to moje práce a ve škole se pak o tom dost mluvilo. Hoši na umprum mi říkali Gaugín, vypravovalo se taky o mém divokém malování. Jednou mě chytili, ustřihli mi vlasy a dali je za rámeček s nápisem Vlasy Gaugínovy..."

Jedno uznanie však nestačilo na to, aby Jan Zrzavý školu dokončil. Ako mnoho iných mimoriadne geniálnych osobností, bol veľmi zlým a nedisciplinovaným žiakom. Už v Havlíčkovom Brode na gymnáziu dostal päťku z nemčiny a dokonca trojku z kreslenia. Na reálke v Kutnej Hore skončil so štyrmi päťkami a na pražskej Uprumke bol vylúčený po prvom roku. Niekoľko rokov ho odmietali prijať na štúdiá na na Akadémiu výtvarných umení. Svoj prvý slávny obraz Údolie smútku namaľoval pritom ako sedemnásťročný.

Od smrti umelca (1977) ubehlo už viac ako tridsať rokov, ale jeho tvorba vzrušuje dodnes. Milovníci a znalci umenia vedia, že jeho tvorba spája český secesný symbolizmus a expresionizmus, neskôr s až viditeľnými prvkami kubizmu, ale že nie je výtvarníkom, ktorého tvorba sa dá vymedziť niekoľkými smermi či prúdmi. Je svojráznym zjavom, ktorý osloví aj diváka, ktorý zablúdi do galérie iba občas, možno náhodou, a izmy preňho nie sú dôležité. Zrzavý je malebný, hĺbavý, snivý, detsky otvorený, ale aj zádumčivý a záhadný. Usporiadatelia výstavy ju výstižne nazvali Jan Zrzavý - maliar snov. Pozýva vás na ňu aj anjel z obrazu Hostia Abrahámovi, z obrazu, ktorý poslúžil ako námet pre pútavý plagát k výstave. Anjel je k divákovi obrátený chrbtom a belostnými krídlami, ale otáča k nemu hlavu, oslovuje ho veľkými hnedými očami, úsmevom a dlhými zvlnenými ryšavými vlasmi.

Ida Bibelová

Pripojte komentár

Retrospektívna výstava Jan Zrzavý – maliar snov v Mirbachovom paláci je pokračovaním pražskej výstavy z leta 2007 a pripomenutím tridsiateho výročia umelcovej smrti.

Mirbachov palác, Františkánske námestie 11
12. marca 2008 - 8. júna 2008, denne okrem pondelka 11.00 - 18.00 h