O lezení

Dlho som sa vešal, liepal na skaly, aby som predchádzal bolestiam z "usedenej" chrbtice. Robí mi to zjavne dobre. Lenže lezenie má svoj vývoj, a keď sa pozriete na dnešných najlepších lezcov, zistíte, že často sú pri lezení viac v horizontálnej polohe, než vo zvislej. A ak už nie sú v takej polohe, tak vyhadzujú nohy vysoko, aby sa dostali, kde by sa ináč nedostali. Pri nástupe do Stromovky na Pajštúne som aj ja tak vyhodil nohu, len som sa pred tým zabudol trocha rozcvičiť a zahriať. Ej, ale ma seklo v krížoch. Po niekoľkých týždňoch to prestalo, ale potvora, po niekoľkých dňoch sa to znova vrátilo. Ale tak, že som musel hľadať palicu, aby som pri chôzi chrbtici trocha uľahčil. A vtedy som prišiel na to, aká výborná vec je špičkové horolezectvo. Stojac v kúpelni nad umývadlom, ku ktorému som sa nevedel bez opory zohnúť, som si uvedomil, že medzi kachličkami sú jemnučké štáry. Vyliezť pomocou nich by som asi nevedel, ale keď do jemnej škáročky zaborím brušká prstov, predsa len to telo nadľahčí a ja sa bezbolestnejšie môžem zohnúť. Predsa len je lezenie nápomocné pri problémoch s chrbticou...