Malá prednáška zo zoológie, alebo vodák očami vedy*

Položme si hneď na začiatok otázku: Čo alebo kto to je vodák? Odkiaľ prišieľ? Kto ho poslal a prečo? Kam ide? Ako vyzerá? Čo robí?

Latinský názov vodáka je aquacius alebo, ako ho voláme v našich odborných kruhoch - aquáč. Je to istý druh humanoidu uchylujúceho sa do ulít rozmanitých tvarov a farieb, rozšírený takmer po celej zemeguli pozdĺž všetkých zemepisných dĺžok a naprieč všetkých zemepisných šírok. Niekedy sa v jednej ulite môže vyskytovať aj viac jedincov. Je pomerne spoločenský a vyskytuje sa v spoločenstvách (stáda a svorky zvané kluby, oddiely a lodenice) s rôznym počtom jedincov, medzi ktorými vládne určitá hierarchia až anarchia. Niektoré staršie jedince, prevažne samce, však môžu viesť aj samotársky spôsob života. Voľne v prírode môžu byť nebezpečné. Aquáč sa vyskytuje hlavne v blízkosti väčších vodných plôch, tokov, morí, bazénov, plavární a iných rezervoárov s vodou. Jeho výskyt je úzko spätý s výskytom vody. K životu potrebuje značnú vlhkosť, dostatok vlahy, minimálne však mokré kamene. V zime sa niektoré druhy aquáčov ukladajú na zimný spánok, alebo sa plavia do teplejších krajín. Niektoré zmutované druhy sa na zimu zbavujú svojích ulít a korýtok a pudy, ktoré ich viažu k vode, ich takto obnažených privádzajú na snehové polia a zamrznuté vodné plochy. Niektoré vystúpia dokonca do vyšších nadmorských výšok, niekedy až nad pásmo kosodreviny. Ich odveké putovanie po vodných tokoch zakorenené niekde hlboko v génoch ich potom núti sa spúšťať po snehu, či preháňať sa po ľade rôznymi prostriedkami a spôsobmi. S príchodom jari a leta však väčšinou, ak v zime neutrpeli ujmu na zdraví pri uvedenom nezmyselnom a pudovom správaní, znova vyhľadajú svoje korýtka a ulity a vracajú sa do svojho prirodzeného prostredia, ktorým je VODA. V našich podmienkach sa predpokladá, že aquáče môžu byť potomkom posledného vodníka v Čechách.

Aquáče delíme podľa výskytu na:

sladkovodné – sem patria všetky riečne, potočné, jazerné a málo sa vyskytujúce močiarne druhy

slanovodné t.j. morské – sem zaraďujeme všetky druhy vyskytujúce sa v moriach a oceánoch

chlórovodné – sem patria zmutované a prešlachtené druhy bez ulít a korýtok vyskytujúce sa len v bazénoch, prípadne akváriách

Do čelade aquáčovitých patrí päť hlavných druhov, ktoré súčasná veda pozná, a to:

Aquáč hladkovodný – obecný (aquacius aquacius)

Aquáč divoký (aquacius wildus)

Aquáč extrémny (aquacius extremus)

Aquáč šantivý (aquacius hopsus rodeus)

Aquáč raftový (aquacius nafukus)

Okrem toho poznáme ďalšie mutácie a degenerované druhy aquáčov, medzi ktoré zaraďujeme napr.:

Aquáč suťaživý (aquacius hrhr)

Aquáč motorový (aquacius brmbrm)

Aquáč plachtivý (aquacius vetrus)a Aquáč surfový (aquacius surfus), ktoré patria do jednej podčelade.

Aquáč bazénový chlórový (aquacius chlorus)

Aquáč potápavý (aquacius bublus)

Aquáč hladkovodný obecný

Vyskytuje sa hlavne v oblastiach s teplejším podnebím a to hlavne v blízkosti uzavretých vodných plôch a stojatých, pomaly tečúcich vôd. Vyznačuje sa komódnosťou a zvýšenou konzumáciou alkoholu. Je tu istý predpoklad, že ide o vzdialeného príbuzného korytnačiek a bobrov. S radosťou a s obľubou vylieza na breh, kde trávi hlavne večere a noci.

Aquáč divoký

Jeho výskyt je rozšírený prakticky do všetkých podnebných pásiem, ale prevažne v blízkosti rýchlejšie prúdiacich tokov. Vyskytuje sa aj pri vodopádoch a prudších perejach, kde sa združuje do menších svoriek a pod vedením najotrlejšieho jedinca sa vrhá, zo zatiaľ nevysvetlených príčin, do vĺn. Sú známe a zachované laminátové a plastové fosílie ich srandovných ulít, ktoré niekedy v kritických situáciách a v prípade nebezpečenstva a nedostatku kyslíka opúšťajú a usilujú sa nekoordinovanými pohybmi dostať na breh, kde po strate svojich ulít a korýtok upadajú do depresií a alkoholového opojenia. Postupným prirodzeným vývojom aquáče divoké nahradili svoje laminátové ulity polyetylénovými.

Aquáč extrémny

Jeho výskyt je zatiaľ dosť obmedzený. Vyskytuje sa v ťažkoprístupných horských pásmach, niekedy až na okraji ľadovcov. Vyznačuje sa malým pudom sebazáchovy, vysokou dávkou adrenalínu a niektoré statné jedince na základe našich výskumov majú až sedem životov. Je schopný prekonávať dlhé vzdialenosti aj po súši pri hľadaní vhodných životných podmienok a nových teritórií. Svoj revír si značkuje vačšinou úlomkami pádiel a lodí. Čoskoro sa však môže dostať na listinu ohrozených druhov.

Aquáč šantivý

Je to nový vyvojový druh, ktorý aquáčológovia objavili iba nedávno. Je to akýsi kríženec Aquáča divokého a extrémneho, ktorý sa vyvinul do samostatného druhu. Vyskytuje sa hlavne v blízkosti rýchlejšie prúdiacich tokov a to hlavne na perejách, vlnách a valcoch s istými vlastnosťami. Tento druh sa vyznačuje mimoriadne malými ulitami rozmanitých a bizarných tvarov. Je mimoriadne hravý a šantivý, čomu napovedá už jeho vedecké pomenovanie. Predpokladá sa príbuznosť s tuleňmi, delfínmi a tučniakmi. To sú však len neoverené hypotézy a predpoklady aquáčológov čakajúce na vedecké potvrdenie.

Aquáč raftový

Aj jeho výskyt bol zaznamenaný len nedávno. Vyskytuje sa všade tam, kde vyššie uvedené tri druhy. Vytvára komunity o počte členov minimálne 4 a viac v jednom korýtku, či ulite. Voľne v prírode však už boli pozorované aj vo dvojice, alebo samotárske jedince tohto druhu. Je to však veľmi spoločenský tvor, ktorý sa vačšinou stáva strateným a bezradným mimo svojej svorky, pokiaľ neasimiluje do niektorého z vyššie uvedených druhov. Pokiaľ sa tak nestane, tak aquáč väčšinou zaniká.

Ostatné degenerované druhy aquáčov si nezasluhujú mimoriadnu pozornosť našej vedy. Sú to druhy a poddruhy poznačené civilizáciou, domestikáciou, prešľachtením a značným stupňom degenerácie. Pre úplnosť ich však v stručnosti spomenieme.

Aquáč súťaživý

Je to nepodarená degenerovaná mutácia Aquáča divokého alebo hladkovodného. Vyznačuje sa špicatými a dlhými ulitami, ktorými ohrozuje iné druhy aquáčov, a tiež číslami - vačšinou na hrudi a chrbte, čo je znak domestikácie človekom, ktorému sa nejako vymkol spod kontroly. Teraz sa vyskytuje ako zdivočený druh. Väčšinou sa chaoticky točí okolo podivných úkazov na vode zvaných bránky, alebo sa snaží čo najrýchlejšie dostať od nikam nikde. Je predpoklad, že tento rituál je súčasťou jeho párenia.

Aquáč motorový

Tento vývojový druh dosiahol vrchol degenerácie. Nie je schopný pohybu vlastnými silami. Niektoré jedince majú pomerne nízky IQ. Ich končatiny a mnohokrát aj rozum úplne zakrpateli. Často ohrozujú iné druhy aquáčov, prekračujú hranice ich revíru, kde spôsobujú často veľké škody. Znečisťujú a devastujú životné prostredie ostatných druhov. Hlukom rušia ostatné druhy, ktoré sú značne stresované z ich výskytu na vlastnom teritóriu. Nie sú hodné ďalšej zmienky a seriózneho výskumu.

Aquáč plachtivý a Aquáč surfový

Ich pohybové schopnosti su tiež čiastočne obmedzené - nie však natoľko ako u Aquáča motorového - preto vyhľadávajú veterné oblasti - Aquáč plachtivý, alebo miesta s výskytom vĺn (tsunami a pod.) - Aquáč surfový. O nich sa tiež nebudeme ďalej zmieňovať.

Aquáč bazénový chlórový

Je to civilizáciou najviac poznačený druh vyskytujúci sa iba v mestách a to hlavne v bazénoch a v blízkosti kúpalísk. Tento druh sa stal závislým na chlórovanej vode. V rámci tejto mutácie sa vyskytuje aj blízky poddruh - Aquáč vaňový. Ich typickým znakom je strata ulít podobne ako pri niektorých druhoch slimákov. Ich vzťah k tečúcej vode je úzko spätý s vodovodným kohútikom. Tieto druhy tiež nie sú hodné ďalšej zmienky.

Použitá literatúra:

Dizertačná práca zoológa Dr. Aq. Aquáča Vševodného, Bratislava 12. 4. 1999
Zborník Prvej medzinárodnej konferencie aquáčológov, Bratislava 30. 2. 2003

* Poznámka autora

Aquáčológia je pomerne mladé odvetvie vedy patriace do zoológie, a jeho kolískou je naša malá, ale na kapacity bohatá krajina. U nás sa konala aj Prvá medzinárodná konferencia aquáčológov v Bratislave – 30.-31. február 2003, za účasti odborníkov z celého sveta.