Bratislavske kaviarne a viechy

How did look coffee-bars, restaurants and tavernas in Bratislava at the beginning of the 20th century? Slovak historian Peter Salner has given answer at this question in his book. Publication is in Slovak language only.

This text is in Slovak only.

Povedz mi, kde pijes, a ja ti poviem, kto si...

Aj takato myslienka môze napadnut citatelovi, ktory prave dolistoval knihu o starych bratislavskych kaviarnach a viechach. Vnukne ju najmä kapitola o kaviarnach a plesoch, ktore kedysi boli miestami prisne stavovsky delenymi. O viechach vraj platil uplny opak. Stretavali sa tam v pohode a v znasanlivosti ludia zo vsetkych spolocenskych vrstiev, narodov a vierovyznani. Ked prisli do nalady, spievali s chutou narodne pesnicky - slovenske, ceske, madarske, nemecke... a tak by vlastne mohlo platit, ze aj tu navstevnik odhalil svoju identitu.

Viecha je slovo, ktore ma prichut minulosti. Podla autora knihy Petra Salnera mozno prave existencia bratislavskych viech doklada platnost okridlenej myslienky isteho ceskeho literata, ze Bratislava je mestom na sutoku Dunaja a vina.

Kym kaviarne s prichutou bohemy a podla dobovych svedectiev aj vysokou urovnou, porovnatelnou s okolitymi metropolami, davali mestu kozmopolitny smrnc, viechy boli bratislavskou specialitou. Väcsina z nas vie, ze je to pohostinske zariadenie, v ktorom sa podava vino. Ale cim sa odlisuje od vinarne? Su este v Bratislave skutocne, prave viechy?

Peter Salner vidi smutne, ale neodvratne osud bratislavskej viechy ako davno specatenu minulost. Dava presnu charakteristiku tejto kedysi osobitej bratislavskej vinarne, ktora sa spociatku podobala len na akysi vinny bufet - pretoze sa tam vino pilo "na stojaka". Pomaha si pritom svedectvami niekdajsich stamgastov. Treba povedat, ze nie hocakych, pretoze s bratislavskymi viechami sa svojho casu zoznamil napriklad aj rusky spisovatel Ilja Erenburg a rada ich navstevovala slovenska umelecka bohema v zastupeni Jana Smreka, Ema Bohuna, Janka Alexyho a dalsich.

Pomenovanie viecha v prisnom slova zmysle oznacuje zrd ozdobenu vinicnym alebo bukovym listim - po pripade inou zelenou chvojinou, ktoru v case predaja vina vystrcili nad branu vinohradnici. Podla tejto "signalnej ozdoby" dostalo meno aj pohostinske zariadenie. Salner cituje autora knihy o bratislavskych viechach Zdenka Pribika: "Bratislavski vinari, ktorych domky s dlhymi uzkymi dvormi tvoria niekolko prastarych bratislavskych ulic, maju stare pravo - kedykolvek na toho-ktoreho pride rad, capovat strnast dni vo svojom dome svoje vino....Od 1. do 15. sa pod takou viechou dvere nezavru. Sta smutnych hosti denne vchadzaju a vychadzaju rozjareni a uzmiereni. Pätnasteho v noci je lucenie s vinohradnikom, pretoze od sestnasteho do konca mesiaca pysi sa v ulici viechou zase iny domcek. Nasledujucich 14 dni sa viechy opät vymienaju, aby sa zacinalo zase znova a nikdy sa vlastne nekoncilo..." Nikdy? Kolobeh viechy sa skoncil po druhej svetovej vojne. Jednak preto, ze majitelmi bratislavskych viech boli napospol presporski Nemci, ktori takmer do jedneho sympatizovali s nacistami a po vojne sa vystahovali, a jednak preto, ze vela vinohradnickych domcekov padlo za obet bombardovaniu.

"Kym sa sem nastahovali slovenske rodiny, najmä tie zo severneho Slovenska a kym sa naucili vinohradnicit, potrvalo to dlhsi cas. Boli pripady, ze mili Oravci zuhorili vinohrady a nasadili zemiaky. Boloze to presviedcania, ze to je taka robota, ako keby ploty palili a popol predavali," cituje Salner znameho milovnika viech, basnika Andreja Plavku.

Viechy mali aj svojich neprajnikov. Boli to majitelia hostincov a kaviarni, ktori ziarlili na vysoku navstevnost viech a davali dobry pozor, aby sa vo viechach dodrziaval zakaz varenia jedal a inych napojov ako vina. Ak by viechy - take skutocne - s dlhymi dvormi stolmi a lavicami - vstali z popola, iste by takyto zakaz uz neplatil.

Mapovanim starych kaviarni, zabavnych miest a viech, citovanim dobovych svedectiev a bohatym ilustracnym a fotografickym materialom prinasa Salnerova kniha trosku nostalgie za starymi casmi, ale aj vela zaujimavych detailov o Bratislave v inych dobach. Pasazami o socialnom zlozeni navstevnikov kaviarni, viech a plesov autor o sebe prezradza, ze je sociolog. Odborny vklad do publikacie zvysuje jej hodnotu pre tych, ktori nehladaju len akysi zoznam zaujimavosti, ale faktami podlozeny obraz minulosti.