Bratislavske rarity

A book about historical attractions of Bratislava. In Slovak language.

Bratislavske rarity - zname aj nezname - Text is in Slovak language only.

Svätostefanska koruna na Dome sv. Martina nie je svätostefanska, v skutocnosti by sa mala oznacovat ako stefanska. To preto, lebo koruna prveho uhorskeho krala Sväteho Stefana zmizla. Uhorskych panovnikov korunovali inou korunou, a prave jej model svieti na vrchole domu. Original, pravdaze v mensich rozmeroch, sa nachadza v Budapesti, hoci v obdobi, ked Bratislava bola hlavnym mestom Uhorska, ju uschovavali v Korunnej vezi Bratislavskeho hradu. To su pomerne zname fakty, ale uz menej zname je, ze za prvej ceskoslovenskej republiky sa Bratislava stala nacas miestom uschovy dalsej kralovskej koruny - tej, ktora zdobila hlavu spanielskeho monarchu. A cuduj sa svete, nebola zamknuta na nejakom vznesenom mieste, ale v obycajnej zalozni, v susedstve osumelych kozuchov a starych priborov. Ako sa tam dostala? Dozviete sa to v knihe Igora Janotu Bratislavske rarity. Nie je len zoznamom unikatov hlavneho mesta Slovenska. Prinasa kus historie, v niektorych pripadoch naozaj malo znamej.

Je paradoxne, ze to neplati iba o artefaktoch z davnej minulosti, akymi su napriklad slavne gobeliny zo 17. storocia, ktore sa nasli v roku 1904 pri rekonstrukcii Primacialneho palaca zabalene v otvore nepouzivaneho komina a doteraz sa presne nevie, ako dlho tam lezali a kto dal prikaz na ich uschovu. Malo sa vie napriklad aj o tazkostiach, ktore sprevadzali stavbu druheho bratislavskeho mosta, ktory sa najprv volal Most SNP a neskôr ho premenovali na Novy most.

Autorom projektu kladli a aj dnes casto nepravom kladu za vinu nedostatky mosta. Janota dava veci na pravu mieru a vysvetluje, ze autori projektu pôvodne navrhovali stavbu dvoch mostov - jedneho pre malu vnutromestsku dopravu a pre chodcov, no a druhy pre tazku nakladnu a dialkovu kamionovu prepravu v miestach, kde dnes stoji dialnicny most Lafranconi. V poslednej chvili vsak prazska vlada vystavbu dialnicneho mosta v predlzeni Mlynskej doliny vyskrtla z planu na pätrocnicu 1970-1975 a nezaradila ho ani medzi priority dalsej pätrocnice. Pre stavitelov mosta to bola katastrofa. Okrem toho, ze museli upravit jeho konstrukciu, aby zvladla zatazenie nakladnou dopravou, museli byt upravene a rozsirene aj pristupove trasy, aby zvladli vsetku dopravu, nielen vnutromestsku, ale tiez medzimestsku a medzinarodnu, vratane kamionov. Vtedy padla za obet synagoga, zvysna cast Rybneho namestia, Vydrica a "doslova historickym jadrom Bratislavy za valili kamiony a desattisice aut".

Malo sa vie o este jednej katastrofe, ktora hrozila, ale nastastie k nej nedoslo. Pri preverovani kvality nosnikov piliera sa vovnutri materialu objavili nebezpecne trhliny. "Skupina odbornikov ihned zavelila: zastat, demontovat, vymenit! Pozorni Bratislavcania si vtedy vsimli, a istotne si to mnohi este pamätaju, ze pysny pylon zrazu prestal rast, ba naopak, o niekolko metrov sa znizil." Nebyt ostrazitosti pracovnikov Vyskumneho ustavu zvaracskeho, slavnost otvorenia mostu v roku 1972 sa mohla premenit na tragediu a most mohol padnut ku dnu. Priblizne v tom case sa cosi podobne stalo v Rakusku.

Dalsia kapitolka, ktora takisto spada do kategorie doprava, a prinasa fakty o pociatkoch bratislavskej zeleznice, uvadza jednu usmevnu raritu. " V zavode Dynamit Nobel sa rozhodli vybudovat od hlavnej trate do zavodu zeleznicnu vlecku. Kedze sa bali, ze iskry z komina lokomotivy by mohli spôsobit poziar, rozhodli sa pre volsky zaprah. Tak mala Bratislava popri konke aj malu volku, volsku zeleznicu. Jedinu volsku zeleznicu na svete."

Kniha nema technokraticky alebo prisne historiograficky rozmer. Dycha z nej laska autora k mestu. Citit ju aj z riadkov, ktore venoval starym dvorom alebo zivotodarnej vode potokov a potôcikov, ktore dodnes zurcia pod ulicami moderneho velkomesta.

"Skutocne malo obyvatelov Bratislavy vie, ze napriklad z Laurinskej ulice mozno prejst niekolkymi dvormi priamo na Primacialne namestie. A takisto malokto vie, ake kulturnohistoricke skvosty tieto dvory pred nasimi ocami skryvaju," pise Janota a dalej s takmer chlapcenskym zanietenim pre objavovanie zahaleneho pokracuje, ako sa mozno dostat do dvora domu cislo 6 na Ursulinskej ulici. "Zial, brana byva zväcsa zavreta a clovek musi mat stastie, aby sa tam dostal. Na tomto dvore je dalsi skvost - fontana so susosim styroch cikajucich chlapcov. Ako sa sem dostala?" pyta sa autor a patra.

Janota upozornuje na bratislavske rarity, o ktorych casto nevedia ani sami Bratislavcania. Jeho odhalovanie je spojene s prijemnym poznavanim dosial nepoznaneho, ale aj s pocitmi akejsi nadnesenosti a vecnosti, ktoru vzbudzuju nadcasove hodnoty. A tymi su kupodivu aj potôciky. Pocas pamiatkovej obnovy Mirbachovho palaca sa pod nim a tiez pod domami v susedstve nasli pod pivnicnymi dlazbami skryte podzemne vodne toky. "Tisko si tam zurcia a este tichsie, nebadane sa stracaju vo vodach Dunaja."