Zosadená veža

Sníval sa mi raz takýto sen. Nad mestom letia dvaja anjeli a medzi sebou nesú špicu veže. Poletujú aj s vežou medzi obláčkami, zem je ďaleko. Sen dosť zvláštny, hoci štýlovo nesúrodý. Anjelici sú rokokovo bacuľatí a veža gotická. Ako to už u väčšiny ľudí býva, (pokiaľ nie sú obdarení vešteckými schopnosťami a v snoch vidia to, čo sa iba má stať), aj tento sen bol len bizarným odrazom už prežitých vnemov a udalostí. Sníval sa mi po prechádzke v Sade Janka Kráľa, kde som sa pristavila pri kamennom záhradnom altánku. Vlastne, nebol to altánok, ale špica onej gotickej veže. Kedysi sa týčila nad františkánskym kostolom, ale o pár storočí ju sňali a postavili na zem. V knihe historikov Štefana Holčíka a Ivana Rusinu Umenie Bratislavy sa možno dočítať, že vežu pristavali na začiatku 15. storočia k južnej stene lode kostola, nad jeho krížovou chodbou, a že sa podobala veži viedenského gotického kostola Maria am Gestade.

Šesťbokej veži osud neprial. Niekoľko zemetrasení narušilo jej statiku, hrozilo, že sa zrúti. V roku 1897 ju preto opatrne zložili a preniesli do dnešného Sadu Janka Kráľa v Petržalke. Aby kláštor nezostal ochudobnený o dominantu, na mieste pôvodnej gotickej veže postavili jej neogotickú kópiu. Autorom projektu bol chýrny maďarský architekt Frigyes Schulek, ktorý sa okrem iného podpísal pod stavbu Rybárskej bašty v Budapešti.

Kostol musel byť obložený lešeniami a dômyselnými kladkami, pomocou ktorých spúšťali jednotlivé kamenné dielce, ktoré potom znova skladali.

Veža, okolo ktorej kedysi v dávnych historických vekoch slobodne a roztopašne fičal vietor, sa ocitla na zemi a stojí tam dodnes. Jej nástupkyňa, veža Frigyesa Schuleka, ju obrala o veľa slávy. Bola totiž veľmi dôležitým miestom. V 17. a 18. storočí zvon na veži ráno oznamoval otváranie a večer zatváranie výčapov. "Už zvoní pivný zvon," smutne si hovorili štamgasti v krčmách a smutne si utierali fúzy z pivovej peny. Keď na veži visela zástava, znamenalo to, že je sviatok, ale keď pritom zvonil aj zvon - bolo zle, horelo.

Zosadená staručká veža však tiež neprišla celkom skrátka. Neskončila ako veľa iných poškodených umeleckých pamiatok v múzejnom depozite, je verejnou atrakciou. Aj bez toho, aby jej nos pyšne trčal až do neba. Jediná veža, ktorú si môžete ohmatať bez toho, aby ste na ňu museli vyšliapať po mnohých schodíkoch, je obľúbeným miestom schôdzok, a v poslednom čase často figuruje ako pozadie pre romantické svadobné fotografie.

Ida Bibelová

Gotická veža z františkánskeho kostola Sad Janka Kráľa Vežu pristavali na začiatku 15. storočia k južnej stene lode kostola františkánov. Pre vážne poškodenia po zemetraseniach ju v roku 1897 z kostola sňali a umiestili v Sade Janka Kráľa. Kostol dostal novú dominantu v podobe neogotickej kópie pôvodnej veže.

Pripojte komentár