Bratislavske rehole, kostoly a klastory

Churches, monasteries and nunneries in Bratislava from past to today. Text in Slovak language.

OBSAH

Sakrálne objekty 5
Svätci a ich atribúty 10
Drobné sakrálne stavby 12
Prepoštstvo a jeho chrám 24
Františkáni u nás 34
Kostoly a kláštory cisterciánov 46
Klarisky 48
Kláštor a špitál antonitov 53
Kostol svätého Mikuláša 56
Synagógy 62
Bratstvo Božieho tela 66
Bieli mnísi 69
Alžbetínky 71
Benediktíni 78
Jezuiti 80
Milosrdní bratia 84
Kapucíni 89
Uršulínky 94
Kostoly za hradbami 104
Trinitári 110
Kostol na Vydrici 120
Tri benefičné rehole
Krížovníci 124
Lazaristi 127
Milosrdné sestry 132
Kanonistky sv Augustína rehole Notre Dame 133
Blumentál 138
Tri cintorínske kostolíky 146
Modrý kostolík 150
Saleziáni Dona Bosca 155
Kostol Cyrila a Metoda 158
Dominikáni 160
Rozlúčková kaplnka 174
Príloha 178
Názvy častí rehoľného odevu 179
Použitá literatúra 180

Ukazka z knihy

Modry kostolik - Symbol Slovenska v bruselskom Parku Mini Europy

Malokto asi vie, ze symbolom Slovenska v znamom parku Mini Europa, v ktorom zmensene faximilie symbolickych stavieb pripominaju rôznorodost narodov a kultur Europy a jednotlivych jej clenskych statov, sa pred niekolkymi rokmi stal symbolom Slovenska bratislavsky Kostol sv. Alzbety, znamy ako Modry kostolik.

Autori parku pochopili, ze toto nase nevel'ke architektonicke dielo v materialnej podobe i v duchovnom rozmere spaja nasu architektonicku specifickost a krestansku spolupatricnost, nasu skromnost i hrdost, sakralne umenie so sucasnou sekularizovanou spolocnostou. Ide o jedinecny secesny kostolik na Bezrucovej ulici. Postavili ho v rokoch 1906 az 1908 a zasvätili sv. Alzbete Bratislavskej. Je zdobeny modrou rnajolikou - na stenach exterieru i interieru - a namodro natretymi lavicami, dokanca aj s modro glazovanou skridlou na streche kostolnej lode a na valcovitej streche veze. Podla prevahy tejto farby dostal kostol aj ludovy nazov.

Sympaticke architektonicke dielo projektoval budapestiansky architekt Edmund Lechner. Viedla ho snaha vytvorit akysi madarsky narodny architektonicky sloh. Aj zasvätenie kostola malo zodpovedat velkomadarskemu vlastenectvu. Ved' bratislavska rodacka Alzbeta (narodila sa, ako sme uz spomenuli, na Bratislavskom hrade v roku 1207) bola dcerou uhorskeho krala Ondreja II. z rodu Arpadovcov. Nijaky madarsky styl sa z toho nezrodil, zato vznikol zaujimavy, da sa povedat az veselo pôsobiaci sakralny objekt.

Kostol stavala firma Pittel a Brausewetter. Pri vystavbe pouzila zelezobetonove klenby, pricom organova krichta stoji na dvoch stlpoch a je pôsobivo nahnuta do priestoru chramovej lode. V pravom rohu lode je vstavana kazatelnica, uhlopriecne v opacnom zadnom rohu je nika so sochou sv. Antona Paduanskeho.

Fasada je bohato clenena a ozdobena aj velkoplosnou mozaikou sv. Alzbety drziacej v zastere ruze, na ktore sa, ako vieme, podla legendy premenili chleby, ktore potajme niesla chudobnym a hladujucim poddanym z kuchyne hradu Wartburg.

Hlavny oltar ma pyramidalne usporiadany nadstavec s tabernakulom na oltarnom stole. Obraz maloval J. Tury; je to mnohofiguralne dielo s v strede s postavou sv. Alzbety, rozdavajucej milodary uboziakom a zobrakom.

Na lavej strane chramovej lode je v nike Oltar sv. Terezky Jeziskovej - jej symbolom su tiez ruze. Svätica tu klaci pred Madonou drziacou na rukach maleho Jeziska.

Modry kostolik je sucastou troch zaujimavych stavieb - okrem neho su tu budova fary a velky objekt gymnazia, ktory je, zial v ubohom stave.