Slovaci v Presporku

The book describes the period of the strongest repression of the Slovak nation in Pressburg (today Bratislava) in the 19th century. In Slovak language.

This text is in Slovak language only.

Ked historia skusa narod

Slovaci v Presporku su uz tretou knizkou amaterskeho historika a vasniveho zberatela posoniensii Jozefa Hanaka. K uspechu autorovi urcite pomohli jeho predosle publikacie, najmä titul Obsadenie Bratislavy, ktory vydal v roku 2004 a priniesol v nej informacie o dosial malo znamych kapitolach z historie nasho hlavneho mesta. Silnou strankou Hanakovych prac je autenticita zdrojov, ktorymi doklada text. Dobove materialy, ci uz obrazove alebo textove, zbiera autor niekolko desatroci a vo svojom veku (narodil sa v roku 1919) môze sam vystupovat ako hodnoverny svedok mnohych vaznych historickych medznikov.

Hoci Slovaci v Presporku vychadzaju az po Obsadeni Bratislavy, chronologicky by mohli byt prvym dielom suvisleho historickeho pojednania. Citatel, ktoreho zaujalo Obsadenie Bratislavy, s velkou pravdepodobnostou oceni aj dalsiu Hanakovu knizku, s nou sa vrati v dejinach o kus dozadu a môze dodatocne a v sirsich suvislostiach spoznat dobu po roku 1918, ked sa rozhodovalo, komu bude patrit Bratislava. Tiez si môze porovnat aj statistiky o narodnostnom zlozeni obyvatelstva mesta. V Obsadeni Hanak uvadza cisla z konca 19. storocia a zo zaciatku prvej svetovej vojny, v Slovakoch sa k statistikam vracia na viacerych miestach a presne doklada proces nasilnej madarizacie pôvodne slovenskych, ale aj inonarodnych obyvatelov mesta.

Autor v uvode svojej novsej publikacie Slovaci v Presporku pise, ze nema v umysle rozduchavat hnevy a vasne. Dolozme, ze protimadarske vasne. Aj dalsie jeho poznamky v predslove su uvazene a citlive. Ked cituje likvidatorsku vetu "Slovenskeho naroda niet", pripisuje ju uhorskym, nie madarskym predstavitelom. Rovnako sa zmienuje aj o zidovskych krcmaroch. „Senky zacali byt nestastim ludu. Tazko za to vinit Zidov, aj ked ich mali takmer vsetky vyarendovane. Ved vtedajsie zakony im inu cinnost ako obchod a krcmy ani nedovolovali.“ Neuprosna rec faktov a dobovych citacii vsak aj popri rozvaznom a umiernenom pristupe autora môze vyvolat spontannu, ale velmi zjednodusenu reakciu odsudzujucu Madarov ako narod s rozpinavymi sklonmi. Od pocitov krivd z minulych storoci nie je daleko k vypätemu nacionalizmu... Takemu vysledku by sa iste autor nepotesil, ale urcite takuto moznost pred publikovanim svojej prace zvazil. Okamih nejednoznacnej reakcie na obsah knihy prinasa vsak poznanie, aka nevyhnutna je sebareflexia naroda, ake potrebne je pravdive poznanie vlastnej historie. To je iste prinos knizky. Je dobrym kultivovanym zakladom v procese, v ktorom si Slovaci skusaju vlastnu vyspelost a schopnosti orientacie v dobe, ked europske narody na jednej strane chapu nevyhnutnost zjednocovat sa a na strane druhej sa casto utapaju v sporoch a sebeckosti.

id