Predstavujeme: Božie skice Petra Kľúčika

V byte maliara Petra Kľúčika je veľa obrazov. Nič nové pod slnkom, ťažko môžeme v maliarovom byte hľadať kováčske kliešte. Peter Kľúčik vám však vo svojom byte poskytne ešte ďalšiu možnosť. Prejsť sa svetom zvieracej ríše a objaviť tisíc možností ako klasickú podobu obyvateľov púští, lesov, riek a hájov pretaviť do tvarov, ktoré presahujú rámec aj tých najodvážnejších fantázií. Najlepšie by mu možno rozumeli deti. Len ony dokážu bez zábran a predsudkov dovoliť, aby v symbióze a harmónii žil vedľa seba v svornej jednote lev s veľrybou. On zabúda na svoju dravú povahu, ona nepotrebuje k životu žiadnu vodu. Deti by to pochopili. A Peter Kľúčik zas vo svojich obrazoch ponúka dospelým vojsť do zvieraceho sveta všetkých možných podôb. Do sveta, kde zvieratá čítajú noviny či sedia na konári a pozorujú pomaly plynúci čas v toku rieky. Do sveta, kde neexistujú žiadne rozdiely, rivalita, boj, lovci a obete, len príjemné spolužitie.

Kľúčikove obrazy však neponúkajú falošnú ilúziu, nesála z nich klamná predstava dokonalého sveta. Dominantní lovci sú dominantní, tí poddajní sa prispôsobujú. Kľúčik nás však neobťažuje agresivitou. Je to maliar, ktorý popustil uzdu fantázii do najvyššej možnej miery a našťastie nemá žiadne zábrany. Ani pri voľbe farieb. Spustí to naplno a jeho oleje pripomínajú prechádzku októbrovým slnečným parkom. Nie je snáď farba, ktorú by nepoužil. K obrazom, ktoré dnes Peter Kľúčik maľuje, dospel, ako to už býva, po náročnej púti:

"Pôvodne som chcel urobiť cyklus grafických listov na spôsob starých atlasov z 19. storočia. Popri ilustrovaní kníh mi učarovali staré rytiny. Fascinovali ma kresby, v ktorých autori nakreslili tuleňa, hrocha alebo žirafu a nevedeli presne ako tieto zvieratá vyzerajú. Zvieratá boli rôzne deformované a mne sa to páčilo. Chcel som urobiť atlas živočíchov žijúcich na zemeguli, rôznych exotických zvierat. Mal som v úmysle štylizovať to do starej rytiny. Zároveň mnou lomcovala neovládnuteľná chuť maľovať. Kvôli ilustráciám a grafikám som totiž vôbec nemal čas na maľovanie. Strašne mi to chýbalo. Chytiť štetec a farby... Odrazu som namaľoval takého smiešneho tvora a on sa mi páčil. Pripomínal mi barokové obrazy, z ktorých na nás padá živočíšnosť a telesnosť. Môj tvor bol smiešny a strakatý, vyzeral dobre. . . Neskôr mi na mojich zvieratách začalo niečo prekážať. Mal som pocit, že idem do polohy moderného gýča, science fiction. Tomu som chcel zabrániť. Pozeral som si obrazy starých barokových majstrov a uvedomil som si, že pri ich pozeraní si často nevšímame detaily. Začal som maľovať kvázi barokové alebo renesančné obrazy. Všetko začalo do seba zapadať a už to nevyzeralo ako gýč. Sálalo z toho teplo starých diel. Upustil som od grafického atlasu a začal som maľovať týmto spôsobom. Ľudia sa ma pýtajú čo tým chcem povedať. To je otázka, na ktorú neexistuje odpoveď."

Nakoniec Peter Kľúčik odpoveď našiel. Sú to zvieratá, ktoré pri vzniku sveta Pán Boh odhodil do koša. Také Božie skice. Božia nadprodukcia z obrovskej hojnosti, ktorou Boh obdaril svet pri jeho vzniku.

"Ja som ich vyhrabal a sú na mojich obrazoch. Chcel som vzbudiť očarenie rozmanitosťou a bujnosťou prírody."

Peter Kľúčik očarenie vzbudil. Svojou tvorbou.

O umelcovi

Narodil sa 16.3. 1953 v Bratislave. Absolvoval VŠVU u prof. Albína Brunovského. Venuje sa maľbe, grafike a knižnej ilustrácii.

Ceny za ilustrácie:

Najkrajšia kniha roka: 1984, 1987, 1990, 1991.
Cena vydavateľstva Slovenský spisovateľ: 1990.
Cena vydavateľstva Mladé letá: 1991.
Cena na Medzinárodnom Bienále ilustrácií v Barcelone v roku 1990.
Cena Ľudovíta Fullu: 1994.